SKÚMANIE VI.

NAVRÁTENIE SA NÁŠHO PÁNA. JEHO CIEL, A NAPRAVENIE VŠETKÝCH VECI.

“A ON POŠLE toho, ktorý oznamuvaný je Vám, Ježiša Krista; ktoréhožto mosia prijat nebesá až do času napravenia všech veci, ktoré mluvil Boh, skrze ústá svojich svatých prorokov od vekov.” Skutk. 3:20, 21.

If Jesus has been with the church for 2,000 years, why did he promise to come again?

    Zajiste Ježiš povedal: “Hla, já s Vami som po všecké dni, až do skončenia sveta.”  (Mat. 28:20), a so svojim duchom a svojim Slovom on bol s cirkvou ustavične, napomáhajúc, poúčajúc a udržávajúc jej svatých, a rozveselujúc jich u prostred jejich trápenia.  

    A bárs Cirkev mala vedomost, že Pán pozná všetky jej cesty, a bola istá o jeho starost a láske, predci ona túži po jeho navrátenim; lebo keď on povedal:  “A odejdemli, zas pridem” (Ján. 14:3)  zajiste myslel na jeho druhý osobný prichod.

“Hla, prichádzám skoro, a odplata moja se mnou [84] je.”  

A nadchnuti Ján odpovedá:  “Amen, priď Pane Ježiši.”—Zjev. 22:12,20.

Buddhism

“V poslednich dnoch nastanú nebezpečné časy, lebo ludia viacej budú miluvat rozkoš, nežli Boha” (2 Tim. 3:1-4); že “Zlý ale ludia a zvoditelia pojdú v horšie blúdiac a do bludu uvádzajúc”  (verš 13).  

    Oni zabudnú a to zvláštné upomenutie, dané Majstrom tomu jeho malému stádečku:  

“Varujte sa ale, aby ten den neprišiel na Vás náhle, lebo jako sidlo pride on na Všetkých (ktorý sa nevarujú), ktorý bývajú na vrchu celéj zeme.”  (Luk. 21:34, 35.)  

    A zase móžeme byt ujistený, keď je povedané:  “A budú plakat na seba pre neho všecky pokolenia zemské” (Zjev. 1:7) keď budú videt jeho prochod; ale prestúpenie hriešnikov neni zpomenuté.  Či všetci ludia oplakávajú prestúpenie hriešnikov?  

    Naopak, jestli tie riadky sa vztahujú, jako skoro všetci dopustia, na pritomnost Krista na zemi, tak nás oni učia, že nie vše ci na zemi budú sa raduvat jeho zjaveniu, kdežto by sa zajiste raduvali, keby všetci boli prestúpený.

    Oni tvrdia, že keď bude prestúpenie sveta ukončené, a Satan poviazaný, a poznánie Pána naplni celý svet a zem, a keď národy nebudú viac bojuvat, vtedy práca Cirkve v jej terajšom stave bude dokončená;  a že keď ona túto tažkú a velkú úlohu dokončila, Pán pride [85] a usporiadá zemské záležitosti, obdaruje veriacich a odsúdi hriešnikov.

Takéto sú Pána zvláštné sluby: “Kdo zvitazi, dám mu sedet na trúne mojom.”  (Zjev. 3:2.) 

“A kralovali s Kristom tisic rokov.”—Zjev. 20:4.

Witnessing to the world does not imply the conversion of the world.

    Oni tvrdia, že toto sa vztahuje na prestúpenie sveta, pred dokončenim veku Evanjeliumového.  Ale “na svedoctvo svetu” neznamená prestúpenie sveta.  Ten text nespominá nič, že jako to svedoctvo bude prijaté.  

    Toto svedoctvo bolo už vydané.  V roku 1861, účet vydaný skrze Biblické Spolky udává, že Evanjelium bolo vydané v každej reči na zemi, bárs nie všetky milióni zeme prijali ho. 

    Nie, asi polovica tých šestnáct sto miliónov živých, nepočuli ani meno Kristovo.  Ale podmienka textu je splnená; Evanjelium bolo kázané na svedoctvo v celom svete—a každému národu.

"At [God’s] right hand" –
not a location, but authority and power.

 
King Charles II
on his throne

    Hádaná, a neskončená myšlienka tohoto textu zdá sa byt, že Kristus sedi na hmotném trúne niekde v nebi, kým práca podmanenia všetkých veci je dokonané pre neho skrze Cirkev, a že potom on pride, aby kraluval.  Toto je zlý pochop.  Zpomenuti trún Boži neni žiaden hmotný trún, to sa vztahuje len na jeho najvyššiu moc a panovnictvo; a Ježiš Pán bol pozdvihnuti, aby účast bral v tomto panováni.  

    Pavel hlási:  “Boh jeho (Ježiša) pozdvihol vysoko, a dal mu meno nad Všetky mená.”  

    On dal jemu moc nad všetky druhé moci, ktorá je v rade, hned po Otcovéj.  Jestli Kristus sedi na jednom hmotnom trúne, kým všetky jeho neprátelia sú jeho stolcom (podmaneni) tak pravdaže nemóže prict, kým všetky veci nebudú podmanené.  

    Ale, jestly výraz “na pravici” sa vztahuje, nie na iste miesto a na jednu lavicu, ale, jako my tvrdime, na moc a panovánie, tak z toho nasleduje, že tento text neni na žiaden spósob v rozpore s druhýma pismamy, ktoré hovoria, že on pride “aby podmanil všetky veci” (Fil. 3:32) skrze moc v neho zloženú.  

    Na priklad ku objasneniu: Cisar Vilhelm sedi na trúne Nemecka, zvykneme povedat, ale preto nemyslime s tým jeho královskú stolicu, a jako je aj pravda, on velmi zriedka sedi na nej.  S tým, keď hovorime, že je on na trúne, myslime, že on panuje nad Nemeckom.  

    Pravá ruka znamená hlavné miesto, vyčnievajúcé a výhodné postavenie, najbližšie ku hlavnému panovnikovi. Takto knieža Bismarck bol povýšený alebo posadený na pravicu moci, skrže Cisára Nemeckého; a Jozef bol na pravici Farao v kralovství Egiptskom—nie doslovne, ale podobenstva uživaného v reči.  Slová Ježiša súhlasia s túto myšlienkou: 

“Od tejto chvile uzrete Sina” človeko sediacého na pravici moci [Božej] a prichádzajúcého [87] na oblakoch nebeských.”  (Mat. 26:64.)  

    On bude na pravici, keď pride, a zostane na pravici prez vek Millenniálný, až na veky.

The second advent RESTORES.

    Keď on dal jeho život za všetkých, náš Spasitel vstúpil na nebe a predpožil tú obet Otcovi, takto vyrovnajúc hriech človeka.  On sa zdržá a dovoli “tomu kniežatu tohoto sveta” pokračuvat v panováni zlého, kým, po vybrani “téj nevesty, ženy Beránka” táto bude uznaná hodnú takéj cti, a prebori vplyv pritomného zlého sveta.  

    Potom tá velká práca požehnánia človečenstva, ktoré on skrze jeho obetuvánie jim ujistil, sa počne, a on pride, aby požehnal všetky rodiny zeme.

    Ale Boh sa postaral “o lepšie veci pre nás”—tú Krestanskú Cirkev  (Žid. 11:40); a preto je to v našom záujme, aby kralovánie Kristové bolo oddelené od utrpenia Hlavy, skrze týchto devatnáct stoleti.

The selection of the church...

    Alebo, na miesto, že hovorime že práca druhého prichodu by bola nasledovala prácu prvého, povedzme [88] radšej, že keď by Jehova nebol mal za ciel vyvolit to “malé stádečko,” “to telo Kristovo,” prvý prichod by nebol sa stal v ten čas, keď sa stal, ale by sa bol stal v čase druhého prichodu, a tak by bol býval len jeden prichod.

    Toto móžú vziat za pričinu mnohý, toho zdánlivého obneskorenia zo strany Boha, v dani jeho požehnánia slúbeného, a ustanoveného vo vykúpeni. Toto požehnánie pride na ustanovený čas, tak jako bolo od počiatku ustanovené, bár, pre istý slavný ciel, cena bola platemá dobre skór, než ludia by boli očakávali.

God has not yet even attempted
the world’s conversion.

    Poneváč Svaté Pismo nás uči, že ciel druhého prichdu nášho Pána, je napravenie všetkých veci, a že včase jeho zjavenia sa, národy sú tak daleko od pristúpenia, že sú až rozhnevané (Zjev. 11:18)  a v rozpore, musime privolit, že alebo Cirkev nebude v stave jej úlohu dokončit, a že takto plán Boži v tomto snere bude zamedzený, alebo že ináče, tak jako sme ukázali, prestúpenie sveta v pritomném veku Cirkev neočakávala, ale že jej povinnost bola, kázat Evanjelium na svedoctvo celému svetu, a pripravit sa, pod božim riadenim, na velkú prácu budúcnosti.  

    Boh na žiaden pád ešte nevyčerpal jeho moc v prestúpeni sveta.  Nie, ba viacej, on ešte ani nepočal tú práce prestúpenia.

    My sme len naznačili ohlady a učenia niektorých z vedúcich sekti—jako Baptisti, Prezbyteriáni a druhý—a sice:  že Boh chce vybrat alebo vyvolit so sveta jedno “malé stádečko” jednu Cirkev.  

    Oni veria, že Boh nevykoná viac, než vyvoli túto Cirkev, kdežto Pismo nám udává jeden dalši krok v tomto božiem pláne—Napravenie sveta, ktoré bude prevedené skrze tú vyvolenú Cirkev, ked bude ona hotová a oslávená.  

    To “malé stádečko” ti prestúpený tohoto Evanjeliumového veku, šú len to telo toho “Semena” v ktorom alebo skrze ktoré všetky rodiny sveta majú byt požehnané.

    Ten fakt, že svet ešte neprestúpil, a že poznánie Pána ešte nenaplnilo zem, je dókaz, že Boh ho ešte nevyslal ku tomuto cielu.

"Rightly dividing the word of truth"

Two lines of thought divide Christians:

    Tento fakt by nás mal priviest na myšlienku, že na volajaký spósob obe móžú byt pravdivé; ale na žiaden spósob oni nemóžú byt donesené do súhlasu, len ked počúváme na nebeský zákon, poriadok, a na “spravodlivé rozdelenie slova pravdy” vztahujúcé sa na túto vec.  

    Tento poriadok, jako je on opisaný v pláne vekov, jestli sa neho držime, jasno nám okáže, že kdežto Vyvolenie ustavične pokračuvalo prez pritomné a minulé veky, to čo na rozdiel je menované Slobodnou Milostou, je nič inšie, jako Boha milostivé opatrenie sveta [90] všeobecne prez vek Millenniálný.  

    Jestli si tie rozmanité zvláštnosti epochi a oslobodenia, opisané v jednom z predošlich odsekov, podržime v pamati, a všetky tvrdenia vztahujúcé sa na Vyvolenie a Slobodnú Milost preskúmáme, najdeme, že všetky ti miestá, ktoré hovoria o Vyvoleni, sa vztahujú na pritomný a pominuli vek, kdežto tie, ktoré učia Slobodnú Milost sa vztahujú na veky budúcé.

Vs.

Free Grace

    Učenie Slobodnéj Milosti, zastupuvané skrze Arménov, je tiež mnoho vatšie preukázanie tej prevelkéj Božéj milosti, než ti najvý-raznejši zastupitelia jej učili.  

    Božia milost v Kristu je vždy slobodná, v tom smysle, že neni zaslúžená; ale od pádu človeka v hriech, až do pritomnéo času, isté milosti Božie boli udelené len zvláštným osobám, národom a triedám, kdežto v nasledujúcom veku celý svet bude povolaný sa súčastnit v milosti nabidnutich, pod podmienkámy, ktoré budú v ten čas známé všetkým, a kdo kolvek bude chcet, móže prist a pit zo studne života slobodno.—Zjev. 22:17.

God’s selection
of Israel is a type of the great work for the world.

"I am not sent but to the lost sheep of the house of Israel." 
Matthew 10:5,6

The Election of the Ancients

     Hladiac nazpat, badáme, že vyvolenie alebo vybránie Abraháma a jednotlivých z jeho potomkov jako cievy, prez ktoré to prislúbené Semeno, ten požehnávatel všetkých rodin zeme má dójst.  (Gal. 3:29.)  

    Vidime tiež vyvolenie Izraelu z pomedzi všetkých národov, jako tých, v ktorých priklade Boh poukázal, jako tá velká práca pre svet má byt dokončená—jejich vyslobodenie z Egyptu, jejich Kanaán, jejich smlúvy, jejich zákony, jejich obete za hriechy, za vymazánie jejich vinnosti a pokropenia ludu, a jejich knazstva ku dokončeniu všetkého toho, súc to v maličkom prikladné predstavenie pravého knazstva a obeti, doneseIzraelu z pomedzi všetkých národov, jako tých, v ktorých ludu, povedal:  

“Len teba som poznal medzi všetkýma rodinámy [91] zeme.”  (Amos 3:2.)  

    Jedine tento národ bol uznaný, kým Kristus prišiel; áno, a potom jeho Učenie bolo dané jedine jim a on nechcel dovolit jeho učedlnikom, by išli ku druhým—mluviac, ked jich odeslal: “Nechodte na cestu Pohanov a nevstúpte ani do jednoho mesta Samaritánov.”   Prečo tak Pane?  

    Preto, že, on vysvetlil:  “Neni som poslaný, než k ovcám, ktoré zahynúli z domu Izraelského.”  (Mat. 10:5, 6; 15:24.)  

    Celý jeho čas bol venuvaný jim, až do jeho smrti, a vtedy bolo vykonané prvé jeho dielo pre svet, jeho prvé preukázanie slobodnéj a vše-za-klučujúcéj milosti, ktorá v určenom čase bude zajiste požehnanie pre všetkých.

    Porovnajte sa, s Vašou výhodou a vedomostou, k tým miliónom, ktorý sú ešte dnes v pohanskéj tme, ktorý nikdy nepočuli hlas boži, a ktorý preto neboli povolaný.  

    Ked tá povolaná spoločnost (povolaná za synov Pána, dedičov Boha, a spoluzdedičov s Ježišom Kristom našim Pánom—ktorý jejich povolánie ujistili) bude dokončená, vtedy ten plán Boži na spasenie sveta, len sa bude začinat.

"The Spirit and the Bride say, Come!"

“Boh ale pokoja potre Satanáša pod nohamy vašima skoro.”  (Rim. 16:20; Gen. 3:15.)  

    Vek Evanjeliumový pripravi čistú pannu, tú vernú Cirkev, pre prijdúcého ženicha. A na konci toho veku, ked ona bude “pripravená” (Zjev. 19:7), pride ženich, [92] a ti, ktorý sú pripraveni, spojá sa s nim v manželstve—druhý Adam a druhá Eva sa sjednotá, a potom sa počne slavná práca napravenia.  

    V nasledujúcom oslobodeni, nové nebe a nová zem bude vtedy, Cirkev nebude viac tá nenávidená panna, ale bude nevesta; a potom 

“Duch a nevesta rikajú:  Prid!  A kdo počuje, nech povie:  Prid! a kdo je smadný pod! a kdo chce, nech nabere vody života darmo.”—Zjev. 22:17.

    A je to požehnaný fakt, že slobodná milost v najžatšéj miere, nielen pre živich ale aj pre zomrelých, je obstaraná v pláne nášho Otca, jako požehnaná výhoda budúcého veku.

    Ale zajiste, tak jako Ježiš umrel za všetkých, oni všetci musia účastni byt tej priležitosti a požehnánia, ktoré on zakúpil s jeho vlastnou krvou.  

    Preto máme v Millenniálnom veku očakávat požehnánie všetkých, tak tých ktorý sú v hroboch, jako aj tých, ktorý sú nie; a na podporu tohoto najdeme dost dókazov, ked nazreme hlbšej do svedoctva Božieho dané v tejto veci.  Preto, že dla plánu Božieho, tý z hrobov budú vyslobodeni, sú nazývani “Zajati nádeje”.

What has become of the multitudes who have died?

What is their condition?

     Vypočitané je, že okolo jedno sto štyridcat tri biliónóv ludi žilo na zemi prez tých šest tisic rokov, uplynuté od času stvorenia Adama.  Z týchto, dla najpovrchnejšiého rátania ktoré by sa rozumne prijat mohlo, menej, než jeden [93] bilión boli svatý Boži.  

    Toto povrchné rátanie by nám nechalo hrúznú summu jedno sto a štyridcat dva biliónov (142,000,000,000) takých, ktorý upadli v smrt, bez viery a nádeje v to jediné meno pod nebom alebo medzi ludmi, skrze ktoré máme byt spaseni.  Naozaj, velká vatšina týchto nikdy nepočula o Ježišovy, a nemohli verit v neho, o kom nikdy nepočuli.

    A či on, už od počiatku sveta pripravil jim nemilostive, večné trápenie bez nádeje, tak jako niektoré z jeho dietok hlásajú ?  

    A či on hádam, uschovane vo výškách a hlbkách v dlžke a širokosti jeho plánu, drži pre nich všetkých priležitost ku poznániu toho jediného mena, a jestli budú poslušný podmienkám, dá jim raduvat sa večnému životu ?

Arminianism

Neznaboha (ateist) odpovedá:  Oni sú mrtvý na veky; neni žiadného potom; nebudú oni nikdy oživený.

Kalvini odpovedajú:  Neboli oni vyvoleni ku spaseniu.  Boh predsúdil a určil, aby oni boli ztrateni—išli do pekla—a oni sú tam, svijajúc sa v bolestách, a ostanú tam na veky, bez nádeje.

Arménismus odpovedá:  Verime, že Boh mnohým z nich odpusti, lebo boli nevedomý.  Ktorý sa dla jejich vedomosti najlepšie chovali, móžú byt istý, že budú účastný “Cirkve Prvorodzeného” ešte aj, jestli jakživ nepočuli o Ježišovi.

Peter's Faith

    Ale či [94] Svaté Pismo túto mienku podporuje ?  Či nás ono uči, že nevedomost móže byt základ spasenia ?  Nie, jediný základ spasenia, zpomenutý v Pisme, je viera v Krista, že je on náš Pán a Vykúpitel.  

“Lebo milostou ste spaseni, skrze vieru.”  (Efez. 2:8.)  

    Ospravedlnenie skrze vieru hlavný základ zariadenia Krestanstva.  Ked sa jich pýtali, “čo mám robit, aby som bol spasený,” apoštolia odpovedali, Verte v Pána Ježiša Krista.  

    “Lebo neni iného mena pod nebom daného ludom, skrze ktoré mi mali spasený byt” (Skutk. 4:12) a “Každý zajiste, kdo vsývat bude méno Pána, spasený bude.”—Rim. 10:13.

The Gospel sent to the Gentiles

Will ignorance save men?

The Law did not bring life to Israel

“Jakože ale vzývat budú, v ktorého neuverili, a jako uveria tomu, o nom nepočuli?”—Rim. 10:14. 

    On tvrdi, že celý svet je hriešný pred Bohom (Rim. 3:19), že Pohania, ktorý nemali pisaného zákona, boli zatraceni, nie ospravedlneni, skrze svetlo svedomia, ktoré, už či jich ospravedlnila, alebo obvinuvala, len to dokazuvala, že oni boli daleko od dokonalosti a nehodný života, práve jako židia, ktorý mali psaný zákon, boli zatracený skrze ono;  “Lebo skrze zákon je poznánie hriecha.”  (Rim. 3:20.)  

    Zákon, daný Židom, odokryl jejich slabost, a mal za ciel pokázat jim, že sa oni nemóžú ospravedlnit pred Bohom; lebo “zo skutkov zákona nebude ospravedlnené žiadné telo pred nim (pred Bohom).”  

    Ten pisaný zákon zatracuval židov, a Pohania mali dostatočne svetla svedomia, aby jich zatracuvali; a takto každé ústá boli zacpané hlásit sa o právo na život, a preto celý svet svet je hriešny pred Bohom.

    A takto Svaté Pismo zatvárá všetky dvere nádeje, krem jedni, pokazujúc, že ani jeden zo zatracených neni v stave obsiahnút večný život skrze záslúžnú prácu, a je rovnako bezcenné ohlasuvat nevedomost, jako základ spasenia.  Nevedomost nemóže nikoho oprávnit na odmenu za vieru a poslušnost.

    Boh nezatrati nevedomých.  My obdivujeme jejich slobodomyselnost srdca, a jejich váženie si Božiej dobroty, predsa jich vyzýváme, aby neboli tak chytrý v odhadzuváni a nepovšimnuti svedoctva Biblie.  Boh má požehnánie pre Všetkých, na lepši spósob, než skrze nevedomost.

What will happen to the heathen?

    Ked by ti všetci, alebo len polovica z nich bola spasená skrze nevedomost, tak je to najmenej nebezpečné pre nich, posielat ku nim missionárov a učit jich o Kristu; lebo len asi jeden v tisici uveri, ked missionáry pridú k nim.  Jestli by táto mienka bola správná, bolo by mnoho lepšie nechat jich v jejich nevedomosti; lebo tak by pomerne vatšia čiastka z nich bola spasená.  

    Pokračujúc na téj istéj ceste dókazov, či nemóhli by sme rozumuvat tak, že poneváč Boh zanechal všetkých ludi v nevedomosti, tak všetci by boli spaseni ?  

    A jestli [96] tomu tak, prichod Ježiša bol daromný, kázanie a utrpenie apoštolov a svatých bolo za darmo, a té tak rečené evanjelium by nebola dobrá zvest, ale zlá.  

    Posielanie missionárov medzi pohanov skrze tých, ktorý veria v Kalvinské alebo fatalistické vybránie, a že večný osud každého jednotlivého bol ustanovený dávno pred jeho narodenim, je hnusné a nerozumné.

How will the "good tidings of great joy" be to "ALL PEOPLE"?

    A ani nás neuči na Bohu sa rúhajúci fatalizmus.  Ukazujúc nám všetky dvere nádeje zatvorené, úplné nám otvárá jedni, tie jediné dvere, a ohlasuje, že kdokolvek chce, móže vstúpit prez ne do života; a pokazuje nám, že všetci ktorý teraz nevidia alebo neznajú si ocenit východu vstúpenia, v určenom čase budú privedený ku plnéj známosti a oceneniu.  

    Tá jediná cesta, na ktoréj všetci zatracený móžu prist ku “Bohu, je nie skrze záslužnú prácu, ani nie skrze nevedomost, ale len skrze vieru v, drahú krv Kristovú, ktorá zmyla hrievhy sveta.”  (1 Petr. 1:19; Ján. 1:29.)  A toto je Evanjelium, tá dobrá zvest velkéj radosti, “ktorá pride pre všetkých ludi.”

    Bárs jaké je jejich pritomné položenie, ono nemóže byt jejich úplná odmena; lebo Peter hovori:  “Zná Pán nepravých dochovat na den súdný k mučeniu”  (2 Petr. 2:9); a on tak aj vykoná.

    Potom, je množstvo pisiem, ktoré sa zdá byt nemožným do súhlasu doniest so všetkým tým.  Na priklad:  Pri svetle minulosti a pritomnosti, jako jedinéj priležitosti, ani neberúc do ohladu nádej na napravenie v nasleldujúcém veku, jako máme rozumet svedoctvo, že 

“Boh je láska” a “Boh tak miluval svet, že dal syna svojho jednorozeného, aby každý, kdo veri v neho, nezahynúl.”  (1 Ján. 4:8; Ján. 3:16.)  

    Nezdálo by sa, že ked “on miluval svet” tak velmi, že by sa bol poataral, aby nie len veriaci spasený boli, ale aj aby všetci mohli počut a uverit?

    Ešte aj vtýchto pomerne osvietených dnoch, milióny pohanov neukazujú žiadné znaky osvietenia; ani neukazuvali Sodomity, a množstvo druhých vo vekoch minulich.

"Behold, I bring you good tidings of great joy, which shall be to ALL PEOPLE."
Luke 2:10

Christ Died for All

     Čitáme, že Ježiš Kristus, z milosti Božej, podstúpil smrt “pre každého človeka.” (Žid. 2:9.)  Ale ked on podetúpil smrt za tých jedno sto a štyridcat tri miliónov, a jeho obet by bola na vyhodu len jednomu miliónovi, či by nebolo vykúpenie pomerne schybené ? 

    A v tom páde, či svedoctvo Apoštolov neni povrchné ?  A ked zase čitáme:  “Hla, oznamujem Vám radost velkú, ktorá bude všetkému ludu (Luk. 2:10), a požerajúc okolo seba, vidime, že je to len “malé stádečko” pre ktorých to bola velká radost, a nie pre všetkých ludi, by sme sa divili, či anjelia neprehnali dobrotu a obsah jejich zvestuvánia, a prerátali vážnost práce, ktorú mal by vykonat Mesiáš, nima ohlásený.

    Vykúpenie pre všetkých ?  Tak prečo by každý jednotlivý nemal nejakú výhodu zo smrti Kristovéj ?  Prečo by všetci namali prist ku známosti pravdy, aby mohli verit ?

The Crucifixion

    Tento klúč najdeme v ostatnéj čiastke textu vyše uvedeného—“Ktorý vydal seba samého za všetkých na vykúpenie a svedoctvo časom svojim.”  Boh má určený čas na všetko.  On by bol mohol to svedoctvo vydat jim v predošlom čase jejich života, ale poneváč to neurobil, to dokazuje, že jejich určený čas je ešte v budúcnosti.  

    Pre tých, ktorý budú z Cirkve, téj nevesty Kristovéj, a majú bytú častný cti kralovánia, teraz je “čas počut; a kdokolvek má ušy, nech počúvá, a bude podla toho požehnany.  Bárs Ježiš zaplatil cenu vykúpenia, prv, než sme boli narodeni, nebol to náš určený “čas” počut o tom, až po mnohých rokoch, a len ocenenie si toho, klade na nás zodpovednost; ale len v miere, na kolko sme spósobni.  

    Tá samá miera je uživaná pre všetkých; v určenom čase skrze Boha, bude všetkým zvestuvané, a všetci budú mat priležitost uverit a byt požehnaným.

    To jedno pismo, na ktoré sa odvolávajú, že ono dokazuje správnost tejto všeobecnéj mienky, je: “Kde strom padne, tam ná ostat.”  (Eccl. 11:3.) 

How will "all men" come to know the truth?

The two Adams
of the Bible--
Adam and Jesus.

    A toto je jednaké učenie vo všetkých pismách, [99] vztahujúcich sa na túto vec, jako v nasledujúcich odsekoch poukážeme.  Poneváč Boh nemieni spasit ludi na základe nevedomosti, ale “on chce, aby všetci ludia ku poznániu pravdy prišli” (1 Tim. 2:4); a poneváč množstvo človečenstva zomrelo v nevedomosti; a poneváč “neni práce, neni vedomosti ani múdrosti v hrobe”  (Eccl. 9:10) preto Boh pripravil prebudenie mrtvých, aby jich priviedol ku vedomosti, viere a spaseniu.  

    Preto jeho plán je, že “jako všetci v Adamovi umrú, tak aj v Kristu všetci budú oživeni, ale každé svojho času”—najprv Cirkev Evanjeliumu, tá Nevesta, to telo Kristové; potom, prez vek Millenniumový, všetci, ktorý sa jemu oddali za tých tisic rokov jeho pritomnosti (zle preložené prichod), určený čas Pána pre všetkých ku jeho poznániu, od najmenšieho až do najvatšieho.—1 Kor. 15:22.

     Tak, jako smrt prišla skrze prvého Adama, tak život pride skrze Krista, toho druhého Adama.  Všetko, čo človečenstvo utratilo, skrze prvého Adama, bude navrátené tým, ktorý veria v druhého Adama.  

    Ked budú prebudeni, s výhodou zkúsenia zlého, čo Adam nemal, tý, ktorý vdačne prijmú vykúpenie, jako dar Boži, móžú obdržat život večný, pod prvou podmienkou poslušnosti.  

    Dokonálá poslušnost bude potrebná, a dokonálá spósobnost poslúchat bude daná, pod spravodlivým panovánim toho Kniežata Pokoja.  Toto je spasenie, nabidnuté svetu.

    Ten text zneje:  “Nádej máme v Bohu živém, ktorý je spasitel všetkých ludi, obvzlášte veriacich.” (1Tim. 4:10.)  Boh spasi všetkých ludi, ale nespasi obvzláštne žiadných, okrem tých, ktorý pridú k nemu skrze Krista.  

    Božie spasenie všetkých ludi neni také, že by sa ono protivilo jejich slobodnéj vóli, alebo jejich slobode zvolenia, že by jim dalo život proti jejich [100] vóli: “Predložil som vám dnes život a smrt, zvolte si život, aby ste živý boli.”

Simeon and Jesus

    Toto je v súhlase so svedoctvom Apoštola, že ten fakt, že Ježiš Kristus, ten Prostrednik, dal seba samého na vykúpenie ze všetkých, bude zvestuvané všetkým na určený čas.  Toto je to, čo pride ku každému, bez rozdielu, či oni veria alebo si to žádajú.  

    Táto velká radost jedného Spasitela bude pre všetkých (Luk. 2:10, 11) ale zvláštné spasenie od hriechu a smrti ujde sa len jeho ludu (Mat. 1:21)—tým ktorý veria v neho—lebo čitáme, že hnev Boži bude na dálej zostávat na nevericém.—Ján. 3:36.

    Ale dosiahnutie všetkých týchto požehnánia bude závyset od srdečnéj poslušnosti zákonom Královstva Kristového—a od rýchlosti dosiahnutia dokonálosti, ukazujúc stupen lásky ku Královy a jeho zákonu lásky.

True light will eventually enlighten every man.

    Takto vidime, že všetky ti doteraz tažké texty sú vysvetlené skrze svedoctvo: “zvestuvané bude v určenom čase.”

    On rozumuje, že tak, jako ludie boli odsúdeni na smrt skrze prestúpenie Adama, tak tiež, spravodlivost Krista, a jeho poslušnost až do smrti, stala sa základom ospravedlnenia; a že jako všetci utratili život v Adamovi, tak aj všetci, odhliadnúc od osobnéj zásluhy, dostanú život skrze prijatie druhého Adama.

God says to Israel,

     Peter hovori nám, že toto napravenie bolo hlásané skrze ústá všetkých svatých prorokov.  (Skutk. 3:19-21.)  

    Oni aj všetci to učia.  Ezechiel hovori o doline suchých kosti, “Tieto kosti sú celý dom Izraelu.” 

"Behold, O my people, I will open your graves, 
and cause you to come up out of your graves, 
and bring you into the land of Israel.

"And ye shall know that I am the Lord, when I ... 
shall put my spirit in you, 
and I shall place you in your own land;

"Then shall ye know that I the Lord have spoken it, and performed it, saith the Lord."
    Ezekiel 37:11-14

Ezekiel’s Vision – Valley of Dry Bones

Menorah in Israel

Vineyard in Israel

“Hla, národ mój, ja otvorim vaše hroby, a vy vyjdete z vašich hrobov, a já vás privedem do zeme Izraelskéj.  

A budete vedet, že já som Pán, ked . . . zošlem mojho ducha na vás, a postavim vás do vašej vlastnéj zeme; potom budete vedet, že já váš Pán som mluvil a vykonal to, povedal Pán.”—Ezech. 37:11-14.

    Oni boli zavrhnuti od jeho milosti, prez vyvolenie téj nevesty Kristovéj, ale oni budú v nu evedeni, ked tá práca vyvolenia bude ukončená (verše 28-33).  Proroci vydávajú nám mnohé svedectvá, že jako jich Boh zase zasadi, a že oni nebudú viacej prepleti.  

“Takto mluvil Pán, Boh Izraelu, . . . položim oči moje na nich na všetky časy, a privedem jich zase do tejto zeme; a posdvihnem jich a neponižim jich a zasadim [102] jich a nebudem jich pretrhávat.  

A dám jim srdco aby mna poznali, že já som Pán; a oni budú mój lud, a já budem jich Boh, lebo oni sa navrátia ku mne s celim jejich srdcom a dušou.  (Jer. 24:5-7; 31:28; 32:40-42; 33:6-16.)  

    Tieto riadky sa nemóžú vztahuvat len na vyslobodenie z jejich predošlého zajatja v Babylone, Syrii, atd., poneváč oni od vtedy už boli pretrhaný.

    Toto neni tak teraz.  Neumre teraz každý pre svoj vlastný hriech, ale pre hriech Adama—“v Adame všetky umrú.”  On zjedol kyselé hrozno hriechu, a naši otcovia pokračuvali v jedeni, uvaliac dalšú nemoc a trápenie na jich deti, a takto zrýchliac trest—smrt.  

    Den, na ktorý “jedenkaždý umre za svoj vlastný hriech” je jedine den Millenniumu alebo Napravenia.

    Jako Izrael bol národ prikladný na celom svete, tak jajich knazstvo bolo prikladné v tom  téj hlave a tele Kristovém, to “Královské Knazstvo”; a tie obete, očiste“malém stádečku,”nia a obanovánia vykonávané za Izrael predstavuvali ti “lepšie obete” plnšie očistenie a banovánie “za hriechy celého sveta,” ktorého sú oni jednou čiastkou.

Lot leaving Sodom

    A [103] prečo by Sodomiti nemali mat priležitost ku dosiahnutiu dokonálosti a večného života práve tak, jako Izrael alebo bárs kdo z nás ?  Pravda je, oni neboli spravedlivý, ale však ani Izrael nebol, a ani my sme neboli, ktorý teraz počujeme evanjelium.  

    “Neni ani jednoho spravedlivého” okrem spravedlivosti Kristovéj, ktorý umrel za všetkých.  Vlastné slová nášho Pána nám hovoria, že bárs on ohnivý dážd nechal padat na nich z neba pre jich zkazenost, Sodomiti v jeho očoch neboli tak velký hriešnici, jako Židia, ktorý boli učenejši.  (Gen. 19:24;  Luk. 17:29.)  

    Kapernaumským Židom on povedal:  “Keby v Sodome boli uvinené ti divy, ktoré boli učinené u teba, snád by boli zostali až po dnes.”—Mat. 11:23.

Synagogue ruins at Capernaum

     Tákto nás Pán uči, že Sodomiti nemali úplnú priležitost; a on jich ujistuje takéj priležitosti, ked jim hovori “Ale však pravim vám, že zemi Sodomských lahčej bude na den súdný, nežli tebe” (verš 24).  

    Charakter Dná Súdného a jeho práca bude vysvetlená na nasledujúcich stranách.  Tuto len vyzýváme pozornost ku tomu, že to bude den ku pretrpeniu pre Kapernaum, ale že bude lahčie ku pretrpeniu pre Sodomu; lebo bárs ani jeden z nich nemal úplnú vedomost, ani všetky požehnánia, ktorémali prist skrze to “Semeno,” predci Kapernaum previnilo proti viac svetla.

The "New Covenant."

    Oni zajiste budú.  A zápamatajme si, že poneváč Boh “necal padat ohnivý dážd z neba a zničil jich všetkých” mnoho sto rokov pred časom Ježiša, ked o jejih napraveni je reč, to nám pokazuje, že oni budú prebudeni, a vystúpá z jejich hrobov.

Salt at the Dead Sea near the Area of Sodom and Gomorrah

Ruins at Area of Sodom

    Ani Ježiš a ani Prorok nepodává nám vysvetlenie toho zdánlivé nerovného zachádzania Boha, ked zničil Sodomu, a prepustil druhých, viac vinných, jako Sodoma, bez trestu.  Toto všetko sa objasni, v “určenom čase,” ked tie velké ciele budú zvestuvané.  

    Prorok jednoducho svedči, že Boh “uznal za dobré” tak urobit, a Ježiš dodává, že oni budú mat lahčie trpenie v den súdný, jako iný menej vinný.  Ale ked predpokladáme, že smrt ukonči všetko utrpenie, a po smrti žiaden nebude mat priležitosti nadobudnút známost pravdy a poslúchat ju móžeme sa pýtat.  

    Prečo Boh to uznal za dobré odobrat tento lud, bez toho, že by jim bol dal priležitosti spasenia skrze poznánie toho jediného ména, skrze ktoré oni móžú byt spaseni ?  Odpoved je, lebo to ešte nebol jich určený čas.  

    Oni v tom čase, budú prebudeni z mrtvých a privedeni ku známosti pravdy, a takto budú oni požehnaný spolu so všetkýma rodinámy zeme, skrze to zaslúbené “Semeno.”  Vtedy budú oni zkúšaný pre večný život.

“Idte, uderte na Amaleka, a zničte všetko čo je jejich, a nešanujte jich; ale zabite chlapov a ženy, deti a nemluvnatká, volóv a ovce, ťavy aj oslov.” (1 Sam. 15:3.)  

    Toto zdánlive nedbalé zničenie života, nezda sa znášat s tým duchom lásky, pripisuvaném Bohu, a s učenim Ježiša, “Milujte svojich neprátelov” atd. kým nedójdeme na správný poriadok plánu Božieho, ten “určený čas” ku prevedeniu každéj čiastky jeho, a tan fakt, že každý úd človečenstva má v nom miesto.

    Tento lud móže práve tak zomret na takýto spósob, jako skrze nemoc a mor.  To robilo pre nich malý rozdiel, s tým sa oni učili len poznat zlé, aby, ked pride určený čas zkúšky, mohli poznat spravedlivost, a aby boli v stave rozoznat dobré od zlého, a vyvolit dobré a mat život.

Slaying of the Amalekites

“Ked já privedem zase jejich zajatie, zajatie Sodomy a jej dcer, a zajatie Samariea a jej dcer, potom dovedem zajatie tvojich zajatých u prostred nich.”  

    To zajatie tu zpomenuté, namóže byt iné, než zajatie smrti; lebo ti zpominani boli vtedy mrtvý.  V smrti sú všetci zajatý; a Kristus pride otvorit hroby a prepustit zajatých.  (Eza. 61:1; Zach. 9:11.)  Vo verši 55 je to nazvané “navrátenie sa ku jejich predošlému stavu”—napravenie.

The Old Law Covenant will be replaced with a New Covenant

    Niektorý poukazujú, že Boh zajiste, v tomto proroctvi, len ironický hovoril ku Židom, dajúc jim snat, že on práve tak vdačne by priviedol zpátky Sodomitov, jako jich, ale nemá úmyslu napravit ani jednoho.  Pozrime ale, jako tie nasledujúcé verše s tým súhlasia.  

    Pán hovori, “Já sa rozpamatám na moju smlúvu s tebou, ktorú som uzavrel s tebou v tvojej mladosti, a pripravim tebe večnú smlúvu.  

Vtedy ti sa zpamatáš o tvojich cestách a budeš sa stydet, ked máš prijat tvoje sestry . . . .  

A ja pripravim moju smlúvu s tebou, a budeš vedet, že já som Pán; aby si sa rozpomenúl a bol pomatený, a nikdy neotvoriš tvoje ústá pre tvoju hanbu, ked ja budem upokojený [106] proti tebe za všetko, čo si vykonal, mluvil Pán Boh.”  

    Ked jeden slub takto je podporený skrze velkého Jehova, všetci, ktorý na neho spolahnú, móžú sa raduvat istote toho slubu s uspokojenim;  obvzlášte tý, ktorý vidia, že požehnánie téj Novéj Smlúvy boli potvrdené skrze Boha v Kristu, ktorého vzácná krv zapečatila tú smlúvu.

Father Abraham

“A tak všetek Izrael (Vivý a mrtvý) spasený bol (vytrhnuti z tmy) jako je pisané:  Pride ze Siona, ktorý vytrhne, a odvráti bezbožnosti od Jakuba.  A toto bude smlúva moja s nimi, ked zhladim hriechy jejich . . . oni sú miluvaný pre jich otcóv; lebo dary Božie a povolánie sú bez želenia.—Rim. 11:26-29.

    Nemusime sa divit, že Židia, Sodomiti, Samaritáni a všetko človečenstvo bude zahanbené a zmatené, ked v jeho určenom čase, Boh bohatstvo jeho milosti.  Ano, mnohýzmatený  z tých, ktorý sú teraz dietky Božie budú a prekvapený, ked budú videt, jeko Boh miluval svet, a jak vysoko sú jeho myšlienky a plány nad jejima.

    Židia spravili podobnú chybu, ked predpokladali, že všetky tie sluby Božie boli len pre nich samých; ale ked prišiel ten “určený čas,” a pohanom bola daná prednost, pozustatok Izraelu, ktorého srdcia boli tak velké, že sa raduvali tomuto dalšlemu dókazu Božiej milosti, boli účastný tejto zvatšenéj výhody, ostatni však boli zaslepený poverou a ludskou tradiciou.  

    Nech ti, zo stránky Cirkve, ktorý teraz vidia briezdiancé sa svetlo Millenniálného veku, s jeho milostnima výhodámy pre celý svet, nech ti si dávajú pozor, aby neodporuvali tomu rastnúcému svetlu, a tak boli na čas zaslepený videt jeho slávu a požehnánie.

    Ten prvý odepierá učenie Biblie o slobodnéj milosti a hnusno vykrúti učenie slavné o Vyvoleni; ten druhý zase učenie Vyvolenia úplne odepierá a nezná pochopit tú požehnanú plnost Slobodnéj Milosti Božiej.

    Tento pohlad má svoje dobré stránky.  On uznává vševedúcnost Boha.  Toto by bol náš ideál o velkom Bohu, keby nechýbali dve vážné zvláštnosti, menovite, láska a spravedlivost, z ktorých ani jedna neni uvedená, že by priniesli na svet jedno sto a štyridcat dva biliónov tvorov, odsúdených ku večnému trápeniu prv, než boli narodený, a medzi tým kázaná jim je jeho láska.  

    Poneváč Boh je láska, a spravedlivost je základ jeho trónu, nemóže byt taký jeho charakter.

    A od toho času všetko možné vykonal, aby oslobodil človeka od jeho neprátela, až dal svojho syna.  A bárs teraz, pošest tisic rokoch, evanjelium dosiahlo velmi mali počet človečenstva, predci dúfáme a verime, že za druhých šest tisic rokov, skrze moc a slobodomyselnost Cirkve, 

    Boh tak daleko premóže zlé, uvedené skrze Satana, že všetci vtedy žijúci aspon budú vedet o jeho láske, a budú mat priležitost verit a byt spaseni.

God is the Master of His purposes.

    Z tohoto stanoviska by sa zdálo, že, bárs Boh chcel zariadit a pripravit všetko k dobrému jeho novo stvorených dietok, Satan sa prikradola s jedným majstrovským úderom prevrátil plány Božie na tolko, že Boh musi použit celú jeho silu, a pracuvat dvanáct tisic rokov, aby mohol uviest spravedlnost, aspon na tolko, aby ostatok, ktorý je teraz živý, mohol mat priležitost zvolit si dobré, tak jako zlé.  

    Ale tých jedno sto štyridcat dva biliónov, predošlých šest tisic rokov, a práve tolko nasledujúcich šest tisic, sú dla tejto mienky večne ztratený, na vzdor láske Božiej, lebo Satan sa zamiešal do jeho plánov.  Takto Satan by priviedol tisice do zkázy na každého jednoho, skrze Boha spaseného ku sláve.

     Tento pohlad musi povýšit mienku Ludi o múdrosti a moci Satana, a ponižia jejich vášenie si týchto zvlástnosti u Boha, o ktorom Žalmista práve na opak, vyslovuje sa, že “On rozkázal a stalo sa; on povdal, a stálo pevne.”  

    Ale nie; Boha neprekvapil, ani neprvýšil jeho protivnik; a ani v žiadnom ohlade Satan nekrižuval jeho plány.  Boh je, a vždy bol, dokonalý majster každého položenia, a konečne budeme videt, že všetko pracuvalo vzájomne ku dosiahnutiu jeho cielov.

    A vidiac, že čas zlého, nespravedlnosti a smrti má byt ukončený skrze panuvánie moci, ktorú on bude mat, a že spravedlnost, pravda a pokoj budú všeobecné, kdo by sa neraduval, aby videl tento den ?  

    A kdo, ktorý teraz trpi s Kristom a je nadchnuti cenným slubom “jestli budeme trpet s nim, budeme aj kraluvat s nim” by nepozdvihol svoju hlavu a raduval sa každému dókazu približuvánia sa Majstra, znajúc, že naše vukúpenie a oslávenie sa bliži?  

    Zajiste všetci, ktorý majú súcit s jeho povolánim na požehnánie a jeho duchom lásky, radostne privitajú každý dókaz jeho prichodu, jako bliženie sa “velkéj radosti, ktorá bude všetkému ludu.” [110]