SKÚMANIE V.

 

“TAJEMSTVO, KTORÉ BOLO SKRYTÉ OD VEKOV A NÁRODOV, TERAZ ALE ZJEVENÉ JE JEHO SVATÝM.” 
KOL.1:26

TIBrideF1.jpg (3082 bytes)

 

Kličlacé svetlo prvého slubu.—Slub, daný Abrahámovy.—Zaostanie dúfania.—Tajemstvo sa začiná odkrývat na Pentecost.—Co je to tajemstvo.—Prečo bolo tak dlho tajemstvim držan”e.—Ešte vždy tajemstvo pre svet.—Ked pride tomu čas, bude zjevené vžetkým.—Kerdy bude to tajemstvo ukončené

 

TIPermissionEvilF.jpg (4316 bytes)
Cast out of Eden

     Kým človečenstvo bolo pod panovnictvom zlého, a nebolo v stave porozumet jeho potrebe, Boh opatovne vyslovil jeho ciel oslobodit apožehnat ho skrze prist majúcého vykupitela. 

     Ale, že kdo ten vykupitel má byt, to bolo tajemstvo prez štyri tisic rokov, a ono počalo sa jasne zjavuvat až po z mrtvých vstánia Krista, na počiatku Krestanského alebo Evanjeliumového veku.


Abraham and Isaac

     Hladiac zpátky na čas, ked’ naši prvi rodičie utratili život a rajské štastie, vidime jich pod právným trestom hriechu, naplnených smútkom, a bez jednoho papršleku úfnosti, vyjmúc toho mhlistého svedoctva, a slubu, že semeno ženy má roztlct hlavu hadovú. Ale pri svetle potom nasledujúcich vývinov, je to plné znamenich pre nás, nim ale to bolo len slabým svetielkom. Blizo dva tisic rokov sa minúlo bez dókazov splnenia.

     Asi o dve tisic rokov neskoršie, Boh povolal Abraháma, a slúbil jemu, že semeno jeho má požehnat všetký rodiny zeme. To vyzeralo, jako keby sa Boh pridržiaval jeho prv vyslovenému cielu, a chcel ten slub vyplnit. Čas sa minal; a prislúbená zem Kanaánská nebola mu ešte daná; a nemali ešte potomka, a Abrahám a Sára už sa ostareli. 

     Abrahám tak rozumuval, že musi pomóct Bohu splnit jeho slub; a tak narodil sa Izmael. Ale jeho pomoci nebolo treba, lebo na určený čas Izák, dieta úfania a sluba, (72) sa narodil. Vtedy sa zdálo, že prišiel slúbený panovnik a žehnatel národov. Ale nie: roky sa minúli, a zdánlive slub Boha sa neplnil; lebo Izák umrel, a jeho dedič, Jakub tiež. 

     Ale viera niektorých v ten slub bola pevná, a Boh jejich vieru udžiaval; lebo “smlúva, ktorú zpravil s Abrahámom” bola ujistená skrze Boha “s prisahou Izákovy, a potvrdená Jakubovy . . . a Izraelu, jako večná smluva.” — I Chron. 16:16,17.

Slavery.jpg (9317 bytes)
Slavery

     Ked’ po smrtí Jakubovéj, jeho potomci boli po prvý raz nazývani tich “dvanáct kmenov Izraelu” a boli uznani skrze Boha za “vyvolený národ” (Gen. 49:28; Deut. 26:5) vtedy to očakávanie, že tento národ, jako taký, a jako to slúbené semeno Abraháma, bude svojit Kanaán, a panuvat a žehnat svet, zdálo sa byt blizo splnenia; lebo oni, s pomocou výhód Egyptu, vzrastali v mocný národ. 

     Ale jejich úfanie hynúlo, a slub bol takmer zabudnutý, ked’ Egyptčanie, opanujúc jich, držali jich v otroctve za dlhý čas.

     Zajiste sluby Boha boli zahalené v tajemstvo, a zdálo sa, že jeho cesty nemóžú byt vyskúmané.

Moses10a.jpg (12945 bytes)
Moses

     Predsa, v určenom čase prišiel Mojžiš, velký vodca, a skrze neho Boh vyviedol jich zo zajatia, prevádzajúc velké zázraky v jejich záujme. Prv, než dosiahli Kanaán, tento veliký vodca umrel; ale skrze jeho ústá Pán osvedčil, “Proroka Vám zbudi Pán Boh Vás, z bratov Vašich, jako mna.” (Deut. 18:15. Skutk. 3:22) 

     Toto dovolilo dalši náhlad do plánu Božieho, a pokázalo, že jejich národ, nie len že bude na dajaký spósob s budúcou prácou panuvánia a žehnánia, ale že jeden, vyvolený z pomedzi nich, povedie jich ku vitazstvu a ku zaplneniu toho slubu. 

     Potom Jožua, ktorého meno znamená vysloboditela, alebo spasitela, stal sa jich vodcom, a pod jeho vedenim oni mali velké vitazstvá, a naozaj vstúpili do zeme, slúbenú jim v téj smlúve. Zajiste tak sa zdálo, že opravdový vodca prišiel, a že ten slub je už na ceste splnenia.

Kings.jpg (7655 bytes)
King David

     (73) Ale Jožue umrel, a oni jako národ ne nepreduvali, až po čas Dávida a Salamúna, ktorý jim boli dani za králov. Za tichto času dosiahli oni vrchol svojej slávy; ale nezadlho, na miesto že by videli slub sa zplnit, moc jim bola odobraná, a oni sa stali poddanima druhých národov. Niektorý sa pevno pridržali slubu Boha, a ešte vždy očakávali velkého osloboditela, ktorého Mojžiš, Jožua, Dávid a Salamún len predstavuvali.

Jesus18Simeon.jpg (4900 bytes)
Simeon and Jesus

Passover2.jpg (16282 bytes)
The Passover

 

 

Jesus19Thomas.jpg (4175 bytes)
Jesus and Thomas

Jesus43Emaus.jpg (11493 bytes)
Jesus and Disciples
going to Emaus

     Asi okolo toho času, ked’ sa narodil Ježis, všetci očakávali Mesiáša, budúcého krála Izraelu, a skrze Izrael, krála celého sveta. Ale Izraelu dúfanie v slávu a čest jejich budúcého krála, vzbudené skrze proroctvá, ktoré hovorili o jeho velikosti a moci, toto dúfanie zamedzilo jim videt druhé proroctvá, ktoré ukazuvali na prácu utrpenia a smrti, jako odmenu za hriešnikov, potrebnú predtým, než by požehnani mohli byt. 

     Toto predtušené na velkú noc (Passover) pred tým, než boli vyslobodeni z Egyptu, v zabiti zvierat a dania smluvy zákona (Zid. 9:11-20; 10:8-18) a vo očistovacich obetách, preukazuvané ustavične z roka narok skrze knazstvo. Oni tiež nievšimli si svedoctvo prorokov, ktorý “predpovedali trpenie Kristovo a bucúcú slávu.” (I Petr. 1:11.)

      Tak potom, ked’ Ježiš prišiel, jako obet, oni jeho nepoznali: nepoznali čas navštivenia svojeho. (Luk. 19:44.) Ešte aj jeho najbližši nasledovnici boli prekvapeni, ked’ Ježiš umrel; a rozmrzeni povedali: 

“Mi ale sme sa nazdali, že by on mal vykúpit lud Izraelský.” (Luk. 24:21.) 

     Zajiste jejich dúvera v nom bola otrasená. Oni to nevideli, že smrt jejich vodcu bolo poistenie téj smlúvy, dla ktoréj a po ktorou požehnánie malo prist, jako čiastočné splnenie smlúvy slubov. Ked’ oni ale videli, že on povstal z hrobu, jejich tratiaca sa dúvera počala oživat (I Petr. 1:3), a ked’ jich mal zanechat, pýtali sa jeho ohladom jejich už dlho chovanéj dúvery, praviac: “Pane, či prinavrátiš včil to královstvo Izraelu?” 

     Že jejich úénost bola v hlavných veciách správná, (74) bár oni nevedeli čas, kedy sa má splnit, videt z odpovede Pána: “Neni to Vaša vec, znat časy a chvile, ktoré Otec položil v moc svoju.” — Skutk. 1:6,7

 

 

Pentecost2.jpg (15319 bytes)
Pentecost

     V jaký smer sa plán Boha obrátil? zajiste sa pýtali jeho učedlnici, ked’ Ježiš na nebe vztúpil; lebo musime si pamatat, že Pána našeho učenia ohladom toho Královstva boli dané z vatša v podobenstvách a v ukrýtich rečiach. On povedal jim: 

     “Ešte mnoho mám mluvit Vám, ale nemóžete včil zniest; ked’ ale pride ten Duch Svatý, nauči Vás všelijakú pravdu.” “On Vás nauči všetkým vecám, a rozpomene Vás na všetko, čo kolvek som já vám povedal.” (Ján. 16:12,13,14,26.) Tak oni nemohli pochopit, než požehnánie Ducha (Pentecost) prišle.

PaulActs15.jpg (3629 bytes)
Preaching to the Gentiles

Bride3.jpg (10284 bytes)
"A people
for his name"
--A Bride

     Ešte aj vtedy, istý čas prešiel, kým oni jasne pochopili vykonanú prácu, a jej spojenie s tou prvou smlúvov. (Skutk. 11:9; Gal. 2:2,12,14.) Avšak, zdá sa, že ešte prv, než mohli plno a jasno pochopit, boli oni uživaný jako tlumači Boha, a jejich slová boli jasnejšie a hlbšie výrazy pravdy, než oni sami badali. 

     Na priklad, prečitajte si Jakubov rozhovor, v ktorom on hovori: 

“Simeon ohlásil, jako Boh prv navštivil Pohanov, aby vybral z pomedzi nich národ na svoje meno (jednu nevestu). A s týmto sa znášajú slová prorokov, jako je pisané: Potom sa navrátim, a vystavim zase pribitok Dávidov [zemzký majetok] ktorý klesol, a zrúcaniny jeho zase vystavim a vyzdvyhnem ho.” — Skutk. 15:14-16

 

 

 

 

What is the
great hidden mystery of God?

 

Jesus35Baptism.jpg (12298 bytes)
"Christ" means "Anointed"

     Jakub začal čitat v predsudku Božom, v poslani Evanjelium skrze Petra ku prvému Pohanskému prestupnikovi, a skrze Pavla ku Pohanom vóbec, že prez tento vek veriaci Židia alebo Pohania budú mat rovnaké výhody. 

     On potom prezrel proroctvá a videl, že je to všetko pisané; a že ked’ práca tohoto Evanjeliumového veku je skončená, potom bude slub, daný Izraelu, splnený. Pomály to velké tajemstvo, ktoré tak dlho zkrité bolo, začali niektorý rozumet, a sice tý svatý, zvláštný “priatelia Boha.”

     (75) Pavel hlási (Kol. 1:27) že to tajemstvo, ktoré bolo zkryté od vekov a pokoleni, a teraz zvestuvané jeho svatým, je

“Kristus medzi Vámi, 
nádej slávy.”

     Toto je velké tajemstvo Boha ktoré bolo zkryté pred všetkýma prvšima vekámi, a je ešte vždy zkryté pre všetkýma, okrem pred jednu zvláštnú triedu — pred svatýma, alebo posvatených veriacich. Ale čo znamená to, že “Kristus medzi Vámi?” 

     Učilisme sa, že Ježiš bol pomazaný Duchom Svatým (Skutk. 10:38) a takto ho uznáváme, že je Kristus —pomazaný— lebo toslovo Kristus znamená “pomazaný.” A Ján apoštol hovori, že to pomazánie, ktoré my, (postvatený veriaci, obdržali, prebývá v nás). (I Ján. 2:27.) 

     Takto svatý tohoto Evanjeliumu sú jedna pomazaná spoločnost — pomazaný, aby mohli byt královia a knazy Boži (II Kor. 1:21; I Petr. 2:9), a spolu s Ježišom, jejich hlavou a Pánom, oni tvoria Pomazaných ch Jehovy — Krista.

"The Christ "
...not one member, but many.
1 Corinthians 12:14

EngBre1.jpg (18330 bytes)

     V súhlase s učeným Jána, že aj my sme pomazaný, Pavel nás ujistuje, že toto tajemstvo, ktoré bolo zkrýte v minulich vekoch, ale ktoré je zvestuvané svatým, že Kristus [Pomazaný] “neni jeden úd, ale mnohé,” práve tak, jako telo ludské je jedno a má mnoho údov; ale tak, jako údy tela, bárs jich je mnoho, sú jedno telo, tak práveje aj Pomazaný — Kristus. (I Kor. 12:12-28.) 

     Ježiš je pomazaný, aby bol Hlava alebo Pán nad cikvú. ktorá je jeho telo (alebo jeho nevesta, jako je to vyslovené v druhém podobenstvi—Efez. 5:25-30), a společne oni tvoria to slúbené “Semeno” — toho Velkého Spasitela: “A jestli Kristový, tak semeno Abrahámové ste, a podla zaslúbenia, dediči.” —Gal. 3:29.

Grapes.jpg (10577 bytes)
"I am the vine, ye are the branches."
John 15:5

     Ten Apoštol bedlive stráži cirkev oproti všetkým úchvatným tvrdeniam, povedajúc o Ježišovy “Boh všetky veci poddal pod nohy jeho, a dal ho za hlavu nad všetkú (76) cirkev, ktorá je telo jeho,” “aby tak on vo všetkom prvotinu držal.” (Efez. 1:22; Kol. 1:18.) 

     On po podobenstvim ludského tela, krásne a mocne ukazuje nám naše rodinstvo. Tú istú jednotu učil aj Ježiš, hovoriac: “Já som viničný koren, a Vy ratolesti.” —Ján. 15:5

     Naša jednota s Ježišom, jako údov toho Krista, je krásne ukázané s figúrou Pyramidy.

Pyramid.jpg (22454 bytes)
The top-stone is a perfect pyramid.

     Vrchný kamen je pyramida sama v sebe. Druhé kamene móžu byt podložené pod nu, a jestli sú v súhlase so zvláštnima čiarámi vrchného kamena celá massa bude dokonálá pyramida. Jak krásne toto ukazuje naše postavenie jako údov toho “Semena”“Krista.” Zpojený a v úplnom súhlase s našou Hlavou, sme, jako živé kamene, dokonalý; odlúženi od neho, neni sme nič.
 

 

 

 

 

*Sinaitic MS. omits spiritual before sacrifices.

 

     Ježiš, ten dokonalý, bol vysoko pozdvihnuti, a teraz sa mu my predstavujeme, aby sme boli opraveni a kresani dla jeho príkladu, a aby sme boli zbudovani, jako budova Boha. V obecnej budove neni hlavného gruntového kamena; ale v našej budove je jeden hlavný kamen, jako je pisané: 

“Hla, zakladám na Sione kamen najpevnejši, uhelný, vybraný, dahý”—

“Ku ktorému pristupujúc ku kamenu živému . . . aj Vy, jako kamene živé, vystavujte sa v dom duchovný, knazstvo svaté, k obetuvániu duchovných obeti, (77) prijemných Bohu skrze Krista Ježiša.” (I Petr. 2:4-6.) 

     A za krátký čas, dúfáme bude jednota, madzi Ježišom, “Hlavou” a “cirkvoy, ktorá je jeho telo” úplná.

 


HumbleYourself.jpg (3357 bytes)
"Humble yourselves"

     A, drahý moji, mnoho úderov a mnoho hladenia mosime ztrpet, mnoho prtvorenia mosime podstúpit, a mnoho prisvojit si z jeho prikladu, pod správou velkého Stavitela; a žeby sme mali spósobnost a idealizmus toho stavitela v sebe, musime hladet, že by sme nepreukazuvali nevólu, a neprotivili sa jemu v prevedeni jeho vóli v nás; musime  byt jako deti a pokorný, “ukazujte pokoru, lebo Boh pišným sa protivi a pokorným dává milost; uponižte sa teda pod mocnú ruku Božú, aby Vás povýšil v čas navštivenia.” (Petr. 5:5,6), tak jako povýšil našu Hlavu a Predchodcu.—Fil. 2:8,9.

Bible20DanChart.jpg (2575 bytes)

 

 

Bride10.jpg (2602 bytes)

 

 

 

Bible21Edith.jpg (7505 bytes)

 

     Toto je naozaj krásný odkaz, a ked’ vezmeme Slovo Boha, aby sme skúmali ho, ohladom nášho vysokého povolánia, vidime, že proroci uživali všetci velkú výrečnost v hlásáni milosti (požehnánia), ktoré sa nám stat má (I Petr. 1:10) a priklady, podobenstvá a doteraz sa tmavýma zdajúcé rečy, sa stanú jasnima, osvecujúc tú “úzkú cestu” na ktoréj pomazaný (Kristus) spoločnost je povolaná bežat za cenu, teraz už ležiacú pred očamy našima. 

     Toto bolo zajiste tajemstvo, na ktoré nikdo prv si nezmyslel, že Boh, nielen ve chce poslat spasitela, ale spasitela pozostávajúcého z mnoho údov. Toto je to “vysoké povolánie” ktoré my, posvatený veriaci veku Evanjeliumového, máme výhodu obsiahnút. Ježiš neprobuval rozvinút ho jeho učedlnikom, kým boli jednoduchi ludia, ale počkal, kým oni boli pomazani Duchom Svatým—ku novéj prirode. 

     Z vysvetlenia Pavla známe, že jedine “nové tvory” znaju si ocenit alebo ruzumet toto vysoké povolánie. On hovori:

 “Mluvime múdrost Božú v tajemstvi, ktorá je skrytá, ktorú Boh predzridil pred veky ku sláve našej; ktorú žiaden z kniežát tohoto sveta nepoznal; . . . a jako je pisané, ani nevidelo oko, ani  ucho nepočulo, ani do srdca ludského (78) nvstúpilo, čo Boh pripravil tým, ktorý ho m ilujú; nám ale Boh zjavil skrze Ducha Svatého.” — I Kor. 2:6-14.

The Christ
(Head and Body)
is the "seed of Abraham"
which is to bless
all the families
of the earth.
    Pavel, v jeho liste ku Galatským odhali celé to tajemstvo a ukáže nám, jako tá Abrahámová smlúva má byt splnená. On ukáže nám, že zákon daný Izraelu, neprotivi sa téj prvéj smluve (Gal. 3:15-18) a že to semeno Abrahámové, ktoré ma žehnat všetky národy, je Kristus. (Verš 16.) 

     Potom, rozvynúc tú ideu už zpomenutú, že Kristus obsahuje v sebe všetkých Duchom pomazaných, hovori:

 

“lebo ktorýkolvek v Kristu ste pokrstený, Krista ste obliekli; . . . a jestli Kristový, teda [spolu s Ježišom] semeno Abrahámové, a dla zaslúbenia dediči” dla zaslúbenia dané Abrahámovy. (Verše 27,29.) Verses 27,29

 

 

 

 

Why was it necessary
to keep the mystery hidden?

Jesus45BeholdF.jpg (3460 bytes)
"Behold the Man"

     Rozumujúc dla toho prikladu on ukáže nám (Gal. 4) že Abrahám bol priklad Jehovy, a Sára smlúvy slubu a Izák Krista (hlava a telo), a potom dodá: “My ale bratry, podla Izáka sme synivia zaslúbenia” (verš 28). Takto plán Boha bol zkrytý v prikladoch, kým vek Evanjeliumu počal vyvynutie Krista.

     Zajiste potrebné bolo toto tajemstvo zkryté držat, ináče by nebolo byvalo zkrýtš držané. Protrebené to bolo, lebo dat na známost ludom celý ten plán, by bolo znamenalo, nemožným ho spravit. Jestli by ludia boli znali, neboli by ukrižuvali Pána slávy a ani cirkev, ktorá je jeho telo. (I Kor. 2:8.) 

     Nie len, že by boli smrt Kristovú, jako vykúpenie človeka, prekazili, ked’ by ten plán nebol býval tajemstvom, ale skúška viery cirkve, jako účastná v utrpenich Kristových, bybola bývala zamedzená tiež; lebo 

“Preto svet nás nezná [jako jeho spolu-dedičov] lebo [pre tú samú pričinu] jeho nezná.” — I Ján. 3:1.

Jesus22Teacher.jpg (4302 bytes)      Nie len že plán Boži, a Kristus, ktorý je opravdové stelesnenie toho plánu, je velké tajemstvo pre svet, ale ten zvláštný smer, ktorým toto malé stádečko je povolané krácat, znači jich, jako “zvláštný národ.”

      Bolo to tajemstvo pre svet, že osoba tak schopná, jako bol Ježiš Nazaretský, strávil jeho čas a schopnost tak jako on, kdežto, ked’ by bol obrátil jeho pozornost ku politike, zákonnictvu, priemyslu alebo ku populárnému náboženstvu, by sa bol stal velkým a ucteným. 

     Dla mienky ludi on bláznovský pemrhal svoj život, a povedali oni: “Má v sebe diabla, a je zbláznený.” Jeho život a učenie bolo jim tajemstvom. Oni nemohli jemu porozumet.

PaulAgrippa.jpg (4048 bytes)
Paul before Agrippa
      Apoštolia a jejich spoločnici boli práve také tajemstvá vo svete, lebo oni zanechali jejich povolánie atd., aby kázali odpustenie hriechov skrze hnuseného a ukrižuvaného Ježiša. Pavel zanechal vysoké postavenie a spoločenský vlyv, a išiel pracuvat rukámy a kázat Krista, a neviditedlnú korunu pre každého veriacého, ktorý bude kráčat v jeho slapajách. 

     Toto bolo tak tajemné, že niektorý povedali: “Pavle, ti si bez seba, mnoho učenia ti poškodilo.” A všetci, ktorý nasledujú šlapaje Majstra, jako Pavel, sú držaný za bláanóv, ku vóli Krista.

God’s Plan
will not always
be shrouded
in mystery.

 

Sky2.jpg (1948 bytes)

     Ale plán Boži nebude vždy zahalený v tajemstvo; brieždenie sa Millenniálného dna, prinese plnšie svetlo Božie človečenstvu, a “poznánie Pána naplni celú zem.” 

     To Slnko Spravedlivosti, ktoré vynde s liečenim na jeho krýdlách, rozžene tmu nevedomosti, je Kristus v Millenniálnéj sláve—nie Hlava samá, ale aj údy jeho tela; lebo je pisané: “Jestli budeme trpet s nim, tak budeme aj s nim oslávený.” 

     Ked’ sa ukáže Kristus, život Váš, teda sa aj Vy ukážete s nim v sláve” a “A tenkrát spravodlivi svietit sa budú, jako slnko v královstvi Otca jejich.” — Rim. 8:17; II Tim. 2:11,12; Kol. 3:4; Mat. 13:43.

God will
"pour out
His spirit
upon all flesh..."
Joel 2:28

 

     Všetkým, vyjmúc tých, ktorý prijali nového ducha, skrze obsiahnutie “ducha Kristového” tie sluby v ktoré verime, a tie nádeje, ktorým sa oddáváme, sú len zdánlivé, a až nemožné, že by sa mohlo dla nich konat.

      Vo veku budúcom, ked’ Boh “vyleje jeho duch na nás všetkých” tak, jako v pritomném veku on ho vylievá na ”jeho služebnikov a služebnice” potom zajiste všetci porozumieme a ocenime si tie sluby, ktoré teraz len to “malé stádečko” (80) obdržiává; a budú oni jasat nad poslušentou pozdvihnutim cirkve, hovoriac:

Bride5.jpg (21555 bytes)

"“Radujme sa a veselme sa, a chválu vzdávajme jemu, lebo prišla svadba beránková, a nevesta jeho pripravila sa.” (Zjev. 19:7.)

    
Oni sa budú raduvat osláveniu cirkve, skrze ktorú požehnánie pride na nich; a ked’ pochopia, že tie “prevelké a precenné sluby” zdedené skrze Pomazaných (hlavou a telom) sú neni len pre nich, ale sa splnia na nás, tak budú oni požehnaný skrze priklad cirkve; a kým oni bežia za tim požehnanim, ktoré jim vtedy núkané bolo, vyhrajú skrze priklad cirkve, a budú oslavuvat Boha, ku dobrému jej. 

     Ale táto vedomost neprinese so sebou žižnivost; lebo v novom poriadku veci, jejich povolánie ku dokonálej ludskéj prirode jich cele uspokoji, a bude jim viac žiadúcé, než premena prirody.

Bible19Jerry.jpg (2874 bytes)

     Potom to “tajemstvo” bude skončené; lebo svet vtedy uvidi, že duch Boži bol v Kristu, a duch Krista v nás—Boh preukázaný v tele—do teraz vždy zle pozumené. Potom oni budú videt, že mi neni sme ani divi ani blazni; ale, že mi si len zvolime tú lepšiu čiastku, ked’ čaháme za bohatstvom, ctou a korunou, ktoré oni nevidia, ale ktoré je večné.
Bride1.jpg (3440 bytes)     Na ustanovený čas tajemstvo Božie bude dokončené prez čas trúbenia siedmého anjela. (Zjev. 10:7.)  Toto sa vztahuje na oba smysle toho tajemstva, v ktorých je uživané: Tejemstvo alebo zvláštnosti plánú Božieho budeme móct jeasno videt; tak aj to “tajemstvo Boha,” cirkve, stelesnanie toho plánu. 

     Obe budú vtedy dokončené. Ten tajný, zkrytý plán bude mat vyhladaných úplný počet údov, z údov tela Kristového, a tak teda ono, to telo Kristovo, bude dokončené. Plán prestane byt tajemstvom, lebo prestane ciel, držat ho vtajnosti aj na dále. 

     Tá velikánskost toho tajemstva, tak dlho v tajnosti držaná, a zkrytá v sluby, priklady a podobenstvá, a tá zázračná milost, preukázaná povolaným účastnikom toho tajemstva (Efez. 3:9) pokazuje nám, že práca nasleduvánia jeho (81) skončenia, pre ktoré Jehova, prez šest tisic rokov držal človečenstvo v očakávani a nádeji, musi byt velikánská práca, hodná takých pripravuváni. 

     Čo všetko móžeme očakávat od požehnánia sveta, ked’ záclona tajemstva bude odtiahnutá a dážd požehnania začne padat! Je to to, za čim všetko stvorenie túži a kráčá v spoločnéj bolesti až do teraz—očakávajúc dokončenie tohoto tajemstva, a zvestuvánie Synov Božich, to zaslúbené “Semeno” v ktorom oni všetci majú byt požehnaný.—Rim. 8:19,21,22.

 

(82)

GOTTES OBHUT ÜBER DIE SEINEN.

Es kennt der Herr die Seinen
Und hat sie stets gekannt,
Die Niedrigen, die Kleinen
In jedem Volk und Land.
Er lässt sie nicht verderben,
Er führt sie aus und ein; 
Im Leben und im Sterben
Sind sie und bleiben Sein.

Er kennt die kleine Herde
Am Glauben, deer nicht schaut,
Die dem von dieser Erde
Erhöten stets vertraut.
Die durch das Wort gezeuget
Und aus dem Wort sich nährt, 
Und vor dem Wort sich beuget,
Und mit dem Wort sich wehrt.
 

Er wird sie sicher leiten
Durch diese Wüstenei;
Gibt Mut und Kraft zum Streiten,
Führt selbst den Sieg herbei.
Und wenn ihr Lauf vollendet,
So ruhn sie mit ihm aus;
Wenn aller Kampf beendet,
Geh’n sie ins Vaterhaus.

     Bride6.jpg (3437 bytes)

 

To Return to Home Page
click on Chart

HomeSymbol.jpg (6039 bytes)

Send E-Mail to

English Only