| |
SKÚMANIE
V.
“TAJEMSTVO,
KTORÉ BOLO SKRYTÉ OD VEKOV A NÁRODOV, TERAZ ALE ZJEVENÉ JE JEHO SVATÝM.”
KOL.1:26
|
Kličlacé
svetlo prvého slubu.—Slub, daný Abrahámovy.—Zaostanie dúfania.—Tajemstvo
sa začiná odkrývat na Pentecost.—Co je to tajemstvo.—Prečo bolo tak dlho tajemstvim držan”e.—Ešte vždy tajemstvo pre svet.—Ked pride tomu čas, bude zjevené vžetkým.—Kerdy
bude to tajemstvo ukončené |
Cast out of Eden
|
Kým
človečenstvo bolo pod panovnictvom zlého, a nebolo v stave
porozumet jeho potrebe, Boh opatovne vyslovil jeho ciel oslobodit apožehnat
ho skrze prist majúcého vykupitela.
Ale,
že kdo ten vykupitel má byt, to bolo tajemstvo prez štyri tisic rokov,
a ono počalo sa jasne zjavuvat až po z mrtvých vstánia Krista, na
počiatku Krestanského alebo Evanjeliumového veku. |
Abraham and Isaac
|
Hladiac zpátky na čas, ked’ naši prvi rodičie
utratili život a rajské štastie, vidime jich pod právným trestom
hriechu, naplnených smútkom, a bez jednoho papršleku úfnosti, vyjmúc
toho mhlistého svedoctva, a slubu, že semeno ženy má roztlct hlavu
hadovú. Ale pri svetle potom nasledujúcich vývinov, je to plné
znamenich pre nás, nim ale to bolo len slabým svetielkom. Blizo dva
tisic rokov sa minúlo bez dókazov splnenia.
Asi o dve tisic rokov
neskoršie, Boh povolal Abraháma, a slúbil jemu, že semeno jeho má požehnat
všetký rodiny zeme. To vyzeralo, jako keby sa Boh pridržiaval jeho prv
vyslovenému cielu, a chcel ten slub vyplnit. Čas sa minal; a prislúbená
zem Kanaánská nebola mu ešte daná; a nemali ešte potomka, a Abrahám
a Sára už sa ostareli.
Abrahám tak rozumuval,
že musi pomóct Bohu splnit jeho slub; a tak narodil sa Izmael. Ale jeho
pomoci nebolo treba, lebo na určený čas Izák, dieta úfania a
sluba, (72) sa narodil. Vtedy sa zdálo, že prišiel slúbený panovnik a
žehnatel národov. Ale nie: roky sa minúli, a zdánlive slub Boha sa
neplnil; lebo Izák umrel, a jeho dedič, Jakub tiež.
Ale viera niektorých v
ten slub bola pevná, a Boh jejich vieru udžiaval; lebo “smlúva, ktorú
zpravil s Abrahámom” bola ujistená skrze Boha “s prisahou Izákovy,
a potvrdená Jakubovy . . . a Izraelu, jako večná smluva.” —
I Chron. 16:16,17.
|
Slavery
|
Ked’ po smrtí Jakubovéj, jeho potomci boli po
prvý raz nazývani tich “dvanáct kmenov Izraelu” a boli
uznani skrze Boha za “vyvolený národ” (Gen. 49:28; Deut.
26:5) vtedy to očakávanie, že tento národ, jako taký, a jako to
slúbené semeno Abraháma, bude svojit Kanaán, a panuvat a žehnat svet,
zdálo sa byt blizo splnenia; lebo oni, s pomocou výhód Egyptu,
vzrastali v mocný národ.
Ale jejich úfanie hynúlo, a slub bol takmer
zabudnutý, ked’ Egyptčanie, opanujúc jich, držali jich v
otroctve za dlhý čas.
Zajiste sluby Boha boli
zahalené v tajemstvo, a zdálo sa, že jeho cesty nemóžú byt vyskúmané. |
Moses
|
Predsa,
v určenom čase prišiel Mojžiš, velký vodca, a skrze neho Boh
vyviedol jich zo zajatia, prevádzajúc velké zázraky v jejich záujme.
Prv, než dosiahli Kanaán, tento veliký vodca umrel; ale skrze jeho
ústá Pán osvedčil, “Proroka Vám zbudi Pán Boh Vás, z bratov
Vašich, jako mna.” (Deut. 18:15. Skutk. 3:22)
Toto
dovolilo dalši náhlad do plánu Božieho, a pokázalo, že jejich národ,
nie len že bude na dajaký spósob s budúcou prácou panuvánia a žehnánia,
ale že jeden, vyvolený z pomedzi nich, povedie jich ku vitazstvu a ku
zaplneniu toho slubu.
Potom
Jožua, ktorého meno znamená vysloboditela, alebo spasitela, stal sa
jich vodcom, a pod jeho vedenim oni mali velké vitazstvá, a naozaj vstúpili
do zeme, slúbenú jim v téj smlúve. Zajiste tak sa zdálo, že opravdový
vodca prišiel, a že ten slub je už na ceste splnenia. |
King David
|
(73)
Ale Jožue umrel, a oni jako národ ne nepreduvali, až po čas Dávida
a Salamúna, ktorý jim boli dani za králov. Za tichto času dosiahli
oni vrchol svojej slávy; ale nezadlho, na miesto že by videli slub sa
zplnit, moc jim bola odobraná, a oni sa stali poddanima druhých národov.
Niektorý sa pevno pridržali slubu Boha, a ešte vždy očakávali
velkého osloboditela, ktorého Mojžiš, Jožua, Dávid a Salamún len
predstavuvali. |
Simeon and Jesus
The Passover
Jesus and Thomas
Jesus and Disciples
going to Emaus
|
Asi
okolo toho času, ked’ sa narodil Ježis, všetci očakávali
Mesiáša, budúcého krála Izraelu, a skrze Izrael, krála celého sveta.
Ale Izraelu dúfanie v slávu a čest jejich budúcého krála,
vzbudené skrze proroctvá, ktoré hovorili o jeho velikosti a moci, toto
dúfanie zamedzilo jim videt druhé proroctvá, ktoré ukazuvali na prácu
utrpenia a smrti, jako odmenu za hriešnikov, potrebnú predtým, než by
požehnani mohli byt.
Toto
predtušené na velkú noc (Passover) pred tým, než boli vyslobodeni z
Egyptu, v zabiti zvierat a dania smluvy zákona (Zid. 9:11-20; 10:8-18) a
vo očistovacich obetách, preukazuvané ustavične z roka narok
skrze knazstvo. Oni tiež nievšimli si svedoctvo prorokov, ktorý “predpovedali
trpenie Kristovo a bucúcú slávu.” (I Petr. 1:11.)
Tak
potom, ked’ Ježiš prišiel, jako obet, oni jeho nepoznali: nepoznali
čas navštivenia svojeho. (Luk. 19:44.) Ešte aj jeho najbližši
nasledovnici boli prekvapeni, ked’ Ježiš umrel; a rozmrzeni povedali:
“Mi
ale sme sa nazdali, že by on mal vykúpit lud Izraelský.” (Luk.
24:21.)
Zajiste
jejich dúvera v nom bola otrasená. Oni to nevideli, že smrt jejich
vodcu bolo poistenie téj smlúvy, dla ktoréj a po ktorou požehnánie
malo prist, jako čiastočné splnenie smlúvy slubov. Ked’ oni
ale videli, že on povstal z hrobu, jejich tratiaca sa dúvera počala
oživat (I Petr. 1:3), a ked’ jich mal zanechat, pýtali sa jeho ohladom
jejich už dlho chovanéj dúvery, praviac: “Pane, či prinavrátiš
včil to královstvo Izraelu?”
Že
jejich úénost bola v hlavných veciách správná, (74) bár oni
nevedeli čas, kedy sa má splnit, videt z odpovede Pána: “Neni
to Vaša vec, znat časy a chvile, ktoré Otec položil v moc svoju.”
— Skutk. 1:6,7
|
Pentecost
|
V jaký
smer sa plán Boha obrátil? zajiste sa pýtali jeho učedlnici,
ked’ Ježiš na nebe vztúpil; lebo musime si pamatat, že Pána našeho
učenia ohladom toho Královstva boli dané z vatša v podobenstvách
a v ukrýtich rečiach. On povedal jim:
“Ešte
mnoho mám mluvit Vám, ale nemóžete včil zniest; ked’ ale pride
ten Duch Svatý, nauči Vás všelijakú pravdu.” “On Vás nauči
všetkým vecám, a rozpomene Vás na všetko, čo kolvek som já vám
povedal.” (Ján. 16:12,13,14,26.) Tak oni nemohli pochopit, než požehnánie
Ducha (Pentecost) prišle. |
Preaching to the Gentiles
"A people
for his name"
--A Bride
|
Ešte
aj vtedy, istý čas prešiel, kým oni jasne pochopili vykonanú prácu,
a jej spojenie s tou prvou smlúvov. (Skutk. 11:9; Gal. 2:2,12,14.) Avšak,
zdá sa, že ešte prv, než mohli plno a jasno pochopit, boli oni uživaný
jako tlumači Boha, a jejich slová boli jasnejšie a hlbšie výrazy
pravdy, než oni sami badali.
Na
priklad, prečitajte si Jakubov rozhovor, v ktorom on hovori:
“Simeon
ohlásil, jako Boh prv navštivil Pohanov, aby vybral z pomedzi nich národ
na svoje meno (jednu nevestu). A s týmto sa znášajú slová
prorokov, jako je pisané: Potom sa navrátim, a vystavim zase pribitok
Dávidov [zemzký majetok] ktorý klesol, a zrúcaniny jeho zase
vystavim a vyzdvyhnem ho.” — Skutk. 15:14-16
|
What is the
great hidden mystery of God?
"Christ" means "Anointed"
|
Jakub začal čitat
v predsudku Božom, v poslani Evanjelium skrze Petra ku prvému Pohanskému
prestupnikovi, a skrze Pavla ku Pohanom vóbec, že prez tento vek veriaci
Židia alebo Pohania budú mat rovnaké výhody.
On potom prezrel proroctvá
a videl, že je to všetko pisané; a že ked’ práca tohoto
Evanjeliumového veku je skončená, potom bude slub, daný Izraelu,
splnený. Pomály to velké tajemstvo, ktoré tak dlho zkrité bolo, začali
niektorý rozumet, a sice tý svatý, zvláštný “priatelia Boha.”
(75) Pavel hlási (Kol.
1:27) že to tajemstvo, ktoré bolo zkryté od vekov a pokoleni, a teraz
zvestuvané jeho svatým, je
“Kristus
medzi Vámi,
nádej slávy.”
Toto
je velké tajemstvo Boha ktoré bolo zkryté pred všetkýma prvšima vekámi,
a je ešte vždy zkryté pre všetkýma, okrem pred jednu zvláštnú
triedu — pred svatýma, alebo posvatených veriacich. Ale čo znamená
to, že “Kristus medzi Vámi?”
Učilisme
sa, že Ježiš bol pomazaný Duchom Svatým (Skutk. 10:38) a takto ho uznáváme,
že je Kristus —pomazaný— lebo toslovo Kristus znamená “pomazaný.”
A Ján apoštol hovori, že to pomazánie, ktoré my, (postvatený veriaci,
obdržali, prebývá v nás). (I Ján. 2:27.)
Takto
svatý tohoto Evanjeliumu sú jedna pomazaná spoločnost — pomazaný,
aby mohli byt královia a knazy Boži (II Kor. 1:21; I Petr. 2:9), a spolu
s Ježišom, jejich hlavou a Pánom, oni tvoria Pomazaných ch Jehovy —
Krista. |
"The
Christ "
...not one member, but many.
1 Corinthians 12:14 |
V súhlase s učeným Jána, že aj my sme
pomazaný, Pavel nás ujistuje, že toto tajemstvo, ktoré bolo zkrýte v
minulich vekoch, ale ktoré je zvestuvané svatým, že Kristus [Pomazaný]
“neni jeden úd, ale mnohé,” práve tak, jako telo ludské je
jedno a má mnoho údov; ale tak, jako údy tela, bárs jich je mnoho, sú
jedno telo, tak práveje aj Pomazaný — Kristus. (I Kor.
12:12-28.)
Ježiš je pomazaný, aby bol Hlava alebo Pán nad
cikvú. ktorá je jeho telo (alebo jeho nevesta, jako je to vyslovené v
druhém podobenstvi—Efez. 5:25-30), a společne oni tvoria to slúbené
“Semeno” — toho Velkého Spasitela: “A jestli Kristový,
tak semeno Abrahámové ste, a podla zaslúbenia, dediči.”
—Gal. 3:29.
|
"I am the vine, ye are the branches."
John 15:5
|
Ten Apoštol bedlive stráži cirkev oproti všetkým
úchvatným tvrdeniam, povedajúc o Ježišovy “Boh všetky veci
poddal pod nohy jeho, a dal ho za hlavu nad všetkú (76) cirkev,
ktorá je telo jeho,” “aby tak on vo všetkom prvotinu držal.”
(Efez. 1:22; Kol. 1:18.)
On po podobenstvim ludského tela, krásne a mocne
ukazuje nám naše rodinstvo. Tú istú jednotu učil aj Ježiš,
hovoriac: “Já som viničný koren, a Vy ratolesti.” —Ján.
15:5
Naša jednota s Ježišom,
jako údov toho Krista, je krásne ukázané s figúrou Pyramidy.
|
The top-stone is a perfect pyramid.
|
Vrchný
kamen je pyramida sama v sebe. Druhé kamene móžu byt podložené pod nu,
a jestli sú v súhlase so zvláštnima čiarámi vrchného kamena celá
massa bude dokonálá pyramida. Jak krásne toto ukazuje naše postavenie
jako údov toho “Semena” — “Krista.” Zpojený a v
úplnom súhlase s našou Hlavou, sme, jako živé kamene, dokonalý; odlúženi
od neho, neni sme nič. |
*Sinaitic
MS. omits spiritual before sacrifices. |
|
Ježiš,
ten dokonalý, bol vysoko pozdvihnuti, a teraz sa mu my predstavujeme, aby
sme boli opraveni a kresani dla jeho príkladu, a aby sme boli zbudovani,
jako budova Boha. V obecnej budove neni hlavného gruntového kamena; ale
v našej budove je jeden hlavný kamen, jako je pisané:
“Hla,
zakladám na Sione kamen najpevnejši, uhelný, vybraný, dahý”—
“Ku
ktorému pristupujúc ku kamenu živému . . . aj Vy, jako kamene živé,
vystavujte sa v dom duchovný, knazstvo svaté, k obetuvániu duchovných
obeti, (77) prijemných Bohu skrze Krista Ježiša.” (I
Petr. 2:4-6.)
A za krátký
čas, dúfáme bude jednota, madzi Ježišom, “Hlavou” a “cirkvoy,
ktorá je jeho telo” úplná. |
"Humble yourselves"
|
A, drahý
moji, mnoho úderov a mnoho hladenia mosime ztrpet, mnoho prtvorenia
mosime podstúpit, a mnoho prisvojit si z jeho prikladu, pod správou velkého
Stavitela; a žeby sme mali spósobnost a idealizmus toho stavitela v sebe,
musime hladet, že by sme nepreukazuvali nevólu, a neprotivili sa jemu v
prevedeni jeho vóli v nás; musime byt
jako deti a pokorný, “ukazujte pokoru, lebo Boh pišným sa protivi
a pokorným dává milost; uponižte sa teda pod mocnú ruku Božú, aby Vás
povýšil v čas navštivenia.” (Petr. 5:5,6), tak jako povýšil
našu Hlavu a Predchodcu.—Fil. 2:8,9. |
|
Toto je
naozaj krásný odkaz, a ked’ vezmeme Slovo Boha, aby sme skúmali ho,
ohladom nášho vysokého povolánia, vidime, že proroci uživali všetci
velkú výrečnost v hlásáni milosti (požehnánia), ktoré sa nám
stat má (I Petr. 1:10) a priklady, podobenstvá a doteraz sa tmavýma
zdajúcé rečy, sa stanú jasnima, osvecujúc tú “úzkú cestu”
na ktoréj pomazaný (Kristus) spoločnost je povolaná bežat za cenu,
teraz už ležiacú pred očamy našima.
Toto
bolo zajiste tajemstvo, na ktoré nikdo prv si nezmyslel, že Boh, nielen
ve chce poslat spasitela, ale spasitela pozostávajúcého z mnoho údov.
Toto je to “vysoké povolánie” ktoré my, posvatený veriaci
veku Evanjeliumového, máme výhodu obsiahnút. Ježiš neprobuval rozvinút
ho jeho učedlnikom, kým boli jednoduchi ludia, ale počkal, kým
oni boli pomazani Duchom Svatým—ku novéj prirode.
Z
vysvetlenia Pavla známe, že jedine “nové tvory” znaju si ocenit
alebo ruzumet toto vysoké povolánie. On hovori:
“Mluvime
múdrost Božú v tajemstvi, ktorá je skrytá, ktorú Boh predzridil
pred veky ku sláve našej; ktorú žiaden z kniežát tohoto sveta
nepoznal; . . . a jako je pisané, ani nevidelo oko, ani
ucho nepočulo, ani do srdca ludského (78) nvstúpilo,
čo Boh pripravil tým, ktorý ho m ilujú; nám ale Boh zjavil
skrze Ducha Svatého.” — I Kor. 2:6-14.
|
The
Christ
(Head and Body)
is the "seed of Abraham"
which is to bless
all the families
of the earth. |
Pavel,
v jeho liste ku Galatským odhali celé to tajemstvo a ukáže nám, jako
tá Abrahámová smlúva má byt splnená. On ukáže nám, že zákon daný
Izraelu, neprotivi sa téj prvéj smluve (Gal. 3:15-18) a že to semeno
Abrahámové, ktoré ma žehnat všetky národy, je Kristus. (Verš
16.)
Potom,
rozvynúc tú ideu už zpomenutú, že Kristus obsahuje v sebe všetkých
Duchom pomazaných, hovori: |
“lebo
ktorýkolvek v Kristu ste pokrstený, Krista ste obliekli; . . . a
jestli Kristový, teda [spolu s Ježišom] semeno Abrahámové, a dla
zaslúbenia dediči” dla zaslúbenia dané Abrahámovy. (Verše
27,29.) Verses 27,29
|
Why was it necessary
to keep the mystery hidden?
"Behold the Man"
|
Rozumujúc
dla toho prikladu on ukáže nám (Gal. 4) že Abrahám bol priklad Jehovy,
a Sára smlúvy slubu a Izák Krista (hlava a telo), a potom dodá: “My
ale bratry, podla Izáka sme synivia zaslúbenia” (verš 28). Takto
plán Boha bol zkrytý v prikladoch, kým vek Evanjeliumu počal
vyvynutie Krista.
Zajiste
potrebné bolo toto tajemstvo zkryté držat, ináče by nebolo byvalo
zkrýtš držané. Protrebené to bolo, lebo dat na známost ludom celý ten
plán, by bolo znamenalo, nemožným ho spravit. Jestli by ludia boli znali,
neboli by ukrižuvali Pána slávy a ani cirkev, ktorá je jeho telo. (I Kor.
2:8.)
Nie len,
že by boli smrt Kristovú, jako vykúpenie človeka, prekazili, ked’
by ten plán nebol býval tajemstvom, ale skúška viery cirkve, jako účastná
v utrpenich Kristových, bybola bývala zamedzená tiež; lebo
“Preto
svet nás nezná [jako jeho spolu-dedičov] lebo [pre tú samú pričinu]
jeho nezná.” — I Ján. 3:1.
|
|
Nie len
že plán Boži, a Kristus, ktorý je opravdové stelesnenie toho plánu,
je velké tajemstvo pre svet, ale ten zvláštný smer, ktorým toto malé
stádečko je povolané krácat, znači jich, jako “zvláštný
národ.”
Bolo
to tajemstvo pre svet, že osoba tak schopná, jako bol Ježiš Nazaretský,
strávil jeho čas a schopnost tak jako on, kdežto, ked’ by bol obrátil
jeho pozornost ku politike, zákonnictvu, priemyslu alebo ku populárnému
náboženstvu, by sa bol stal velkým a ucteným.
Dla
mienky ludi on bláznovský pemrhal svoj život, a povedali oni: “Má
v sebe diabla, a je zbláznený.” Jeho život a učenie bolo jim
tajemstvom. Oni nemohli jemu porozumet. |
Paul before Agrippa |
Apoštolia
a jejich spoločnici boli práve také tajemstvá vo svete, lebo oni
zanechali jejich povolánie atd., aby kázali odpustenie hriechov skrze
hnuseného a ukrižuvaného Ježiša. Pavel zanechal vysoké postavenie a
spoločenský vlyv, a išiel pracuvat rukámy a kázat Krista, a
neviditedlnú korunu pre každého veriacého, ktorý bude kráčat v
jeho slapajách.
Toto
bolo tak tajemné, že niektorý povedali: “Pavle, ti si bez seba,
mnoho učenia ti poškodilo.” A všetci, ktorý nasledujú šlapaje
Majstra, jako Pavel, sú držaný za bláanóv, ku vóli Krista. |
Gods
Plan
will not always
be shrouded
in mystery.
|
Ale plán
Boži nebude vždy zahalený v tajemstvo; brieždenie sa Millenniálného
dna, prinese plnšie svetlo Božie človečenstvu, a “poznánie
Pána naplni celú zem.”
To
Slnko Spravedlivosti, ktoré vynde s liečenim na jeho krýdlách, rozžene
tmu nevedomosti, je Kristus v Millenniálnéj sláve—nie Hlava samá,
ale aj údy jeho tela; lebo je pisané: “Jestli budeme trpet s nim,
tak budeme aj s nim oslávený.”
Ked’
sa ukáže Kristus, život Váš, teda sa aj Vy ukážete s nim v sláve”
a “A tenkrát spravodlivi svietit sa budú, jako slnko v královstvi
Otca jejich.” — Rim. 8:17; II Tim. 2:11,12; Kol. 3:4; Mat. 13:43.
|
God
will
"pour out
His spirit
upon all flesh..."
Joel 2:28 |
Všetkým,
vyjmúc tých, ktorý prijali nového ducha, skrze obsiahnutie “ducha
Kristového” tie sluby v ktoré verime, a tie nádeje, ktorým sa
oddáváme, sú len zdánlivé, a až nemožné, že by sa mohlo dla nich
konat.
Vo
veku budúcom, ked’ Boh “vyleje jeho duch na nás všetkých” tak,
jako v pritomném veku on ho vylievá na ”jeho služebnikov a služebnice”
potom zajiste všetci porozumieme a ocenime si tie sluby, ktoré teraz len
to “malé stádečko” (80) obdržiává; a budú oni jasat
nad poslušentou pozdvihnutim cirkve, hovoriac: |
|
|
"“Radujme sa a veselme sa, a chválu vzdávajme jemu, lebo prišla
svadba beránková, a nevesta jeho pripravila sa.” (Zjev. 19:7.) |
|
|
Oni sa budú raduvat osláveniu cirkve, skrze ktorú
požehnánie pride na nich; a ked’ pochopia, že tie “prevelké a
precenné sluby” zdedené skrze Pomazaných (hlavou a telom) sú
neni len pre nich, ale sa splnia na nás, tak budú oni požehnaný skrze
priklad cirkve; a kým oni bežia za tim požehnanim, ktoré jim vtedy núkané
bolo, vyhrajú skrze priklad cirkve, a budú oslavuvat Boha, ku dobrému
jej.
Ale táto vedomost neprinese so sebou žižnivost;
lebo v novom poriadku veci, jejich povolánie ku dokonálej ludskéj
prirode jich cele uspokoji, a bude jim viac žiadúcé, než premena
prirody. |
|
Potom
to “tajemstvo” bude skončené; lebo svet vtedy uvidi, že
duch Boži bol v Kristu, a duch Krista v nás—Boh preukázaný v tele—do
teraz vždy zle pozumené. Potom oni budú videt, že mi neni sme ani divi
ani blazni; ale, že mi si len zvolime tú lepšiu čiastku, ked’
čaháme za bohatstvom, ctou a korunou, ktoré oni nevidia, ale ktoré
je večné. |
|
Na ustanovený čas tajemstvo Božie bude dokončené
prez čas trúbenia siedmého anjela. (Zjev. 10:7.) Toto sa vztahuje na oba smysle toho tajemstva, v ktorých je
uživané: Tejemstvo alebo zvláštnosti plánú Božieho budeme móct
jeasno videt; tak aj to “tajemstvo Boha,” cirkve, stelesnanie
toho plánu.
Obe budú vtedy dokončené. Ten tajný, zkrytý
plán bude mat vyhladaných úplný počet údov, z údov tela Kristového,
a tak teda ono, to telo Kristovo, bude dokončené. Plán
prestane byt tajemstvom, lebo prestane ciel, držat ho vtajnosti aj na dále.
Tá velikánskost toho tajemstva, tak dlho v
tajnosti držaná, a zkrytá v sluby, priklady a podobenstvá, a tá zázračná
milost, preukázaná povolaným účastnikom toho tajemstva (Efez.
3:9) pokazuje nám, že práca nasleduvánia jeho (81) skončenia, pre
ktoré Jehova, prez šest tisic rokov držal človečenstvo v očakávani
a nádeji, musi byt velikánská práca, hodná takých pripravuváni.
Čo všetko móžeme očakávat od požehnánia
sveta, ked’ záclona tajemstva bude odtiahnutá a dážd požehnania začne
padat! Je to to, za čim všetko stvorenie túži a kráčá v
spoločnéj bolesti až do teraz—očakávajúc dokončenie
tohoto tajemstva, a zvestuvánie Synov Božich, to zaslúbené “Semeno”
v ktorom oni všetci majú byt požehnaný.—Rim. 8:19,21,22. |
(82)
GOTTES
OBHUT ÜBER DIE SEINEN.
Es
kennt der Herr die Seinen
Und hat sie stets gekannt,
Die Niedrigen, die Kleinen
In jedem Volk und Land.
Er lässt sie nicht verderben,
Er führt sie aus und ein;
Im Leben und im Sterben
Sind sie und bleiben Sein.
Er
kennt die kleine Herde
Am Glauben, deer nicht schaut,
Die dem von dieser Erde
Erhöten stets vertraut.
Die durch das Wort gezeuget
Und aus dem Wort sich nährt,
Und vor dem Wort sich beuget,
Und mit dem Wort sich wehrt.
Er
wird sie sicher leiten
Durch diese Wüstenei;
Gibt Mut und Kraft zum Streiten,
Führt selbst den Sieg herbei.
Und wenn ihr Lauf vollendet,
So ruhn sie mit ihm aus;
Wenn aller Kampf beendet,
Geh’n
sie ins Vaterhaus. |
|
To
Return to Home Page
click on Chart |
|
Send
E-Mail to
English Only |
|
|