SKÚMANIE III.

BIBLIE JAKO BOŽIE ZVESTUVANIE V SVETLE ROZUMU.

A reasonable, thinking mind will examine God’s Word

    Tá velká a stará kniha je nevolne postavená do špatného svetla skrze jej priatelov, ač práve mnohý z nich by svoj život položili za nu; a predsi tý jej viac škody posobia, než jej neprátelia, skrze to, že hovoria, že ona podporuje jejich pochopy o pravde, ktoré oni už os dávna si ctia a ktoré krivé pochopy oni od svojich otcov zdedili.

    Poneváž priroda nás vedie ku očakávaniu plnšieho zvestuvánia Božieho, než do teraz máme, rozumný a rozmýšlajúci duch bude pripravený vyšetruvat tvredenie. Bárs čoho, čo sa vydává za zvestuvanie božie, a čo nenosí na sebe dokaz pravdivosti jeho tvrdenia.

Gutenberg Bible, printed 1452-1455 in Mainz, Germany, by Johannes Gutenberg

The Bible has been miraculously preserved

The Tyndale Bible

   Biblia je tá najstaršia kniha jestuvujúcá; ona prežila [36] výchre tridcat storočia. Ludia sa vynasnažuvali na každý možný sposob, zotret ju z povrchu zeme; uschovali ju, pálili ju, vyhlásili za terstuhodný hriech, smrtný, držát ju u seba atiež tich, ktorý ku nej boli verný, tich čo najostrejšie prenasleduvali; a vydor tomu všetkému tá knihe predsi žije. 

    Dnes, ked´mnohý jej neprátelov v hroboch spočivajú, a stá a stá svazkov, napisanich len preto, aby jej vplyv prevrhli, sú dávno zabudnuté, Biblia našla svoju cestu ku každemu národu a do každéj reči sveta, a vyše dve sto rozličných prekladov z nej je v obehu. 

    Tento fakt, že táto kniha prežila tolko sto a sto rokov, na vzdor tým neslýchaným námahám ku znečeniu jej, je dostatočným dokazom toho, že to velké Stvora, ktorého ona za Stvoritele považuje, bol ten, kdo ju udržal.

Qumran Caves

Dead Sea Scrolls

    Dating from 100 B.C. to 100 A.D., the Dead Sea Scrolls were preserved in clay urns in the Qumran caves until their discovery in 1948. 
   Every book in the Old Testament, except Esther, is represented.

St. Catherine's Monastery

Sinaitic Manuscript

    Priceless parchments of the Sinaitic Manuscript, 4^th c. A.D., were preserved within the walls of St. Catherine’s Monastery in the heart of Sinai.  Discovered in 1859 A.D. by Count Tischendorf, the Codex Sinaiticus contains the New Testament and parts of the Old Testament.

The Geneva Bible

    Druhé spisy o návožnestve a o rozličných vedách vykonali mnoho dobrího a zošlachtili a požehnali človečenstvo v istéj miere; slr všetky ostatné knihy dohromady nedoniesli takú radost, pokoj a požehnanie, jako doniesla Biblia tak bohatým jako aj chudobným, učeným a neučeným. 

    Biblia neni kniha, ktorú len prosto čitat máme; je to kniha, ktorú máme skúmat s celou myslou a starostou; lebo myšlienky Božie sú vyššie než naše myšlienky, a jeho cesty, nez naše cesty.

The Bible points and refers to one prominent character:
Jesus of Nazareth.

    Táto kniha vebkoncom a stále ukazuje a odvolává sa na jeden zvláštný a vyčnievajúci charakter, na Ježiša z Nazaretu, kdo, dla nášho, tvrdenia, bol Syn Boži. Od začiatku až do konca, jeho meno, jeho povolanie a jeho prácu sme postavili na prvé miesto.

     Že človek, menuvaný Ježišom Nazaretským, žil a bol poznaný, okolo toho času, ktorý [37] nám Biblia udává, je fakt, ktorý nám, okrem Biblie, aj historia dosvedčuje. 

    Že tento Ježiš bol ukrižuvaný, lebo sa stal neprijemným židom, a jejich knažstvu, je dalši fakt, dosvedčený historiou, mimo toho dokazu, ktorý nám pisatelia Nového Zákona podávajú. Pisatelia Nového Zákona (vyjmúc Pavla a Lukáša) boli osobný známý a učedlnici Ježiša Nazretského, ktorého učnie je v jejich spisoch zložené.

  
Pool of Siloam

Jesus healed a blind man at the Pool of Siloam John 9:11.

     The pool is one of the few undisputed localities in ancient Jerusalem. Waters from the Spring Gihon flow into the Pool of Siloam through a tunnel which was engineered by King Hezekiah in 715 BCE. Hezekiah's 1750 foot tunnel can still be traversed by foot today.

Golgotha
"And he bearing his cross went forth into a place called the place of a skull, which is called in the Hebrew Golgotha."
John 19:17

Garden Tomb
"Now in the place where he was crucified there was a garden; and in the garden a new sepulchre..." John 19:41

The disciples were committed to an unpopular cause.

    A s rozširuvánim a opisánim jeho cielov a učenia, týto ludia vystqvili sa nesmiernému a hroznému prenasledvániu, hrali so svojim životom, a v niekolko pádoch utrpeli aj martyrstvo. Privoliac, že Ježiš bol zvláštná osoba, jako vo vedeni svojho života, tak aj v jeho ušení, jaké pričiny mohli týto ludia mat, že rozširuvali jeho učenia po jeho smrti? A zvlášte, ked jeho smrt bola tak neobyčajná? 

    A jestli tomu dáme, že pisatelia cymysleli jejich rozprávku, a že Ježiša si oni len predstavuvali jako jejich hrdinom, jak ohavné by to bolo, predpokladat o ludoch zdravého rozumu, že potom, ked oni o nom tvrdili, že je on Syn Boži, že bol počatý nadprorodným sposobom, že mal nadprorodnú moc, s pomocou ktoréj liečil málomocných, navrátil zrak slepo sa narodeným, a sluch hluchým, ba ešte aj vzkriesil mrtvých – jak ohavné by to bolo predpokladat, že týto ludia by boli tvrdili, že on bol ukrižuvaný skrze malú hrstku jeho nepriatelov, kým jeho priatelia a jeho učedlinici medzi nima pisatelia tej historii samý, ho zapreli a utiekli práva v tom najtažšiem okamihu?

What motivated the writers of Scripture?

Jeremiah

    Jaké pričiny by oni boli mohli mat ku tomu? Boli byoni mohli sa úfat nejakej mocí, chýru, bohatstva, alebo bársjakéj svetskéj prednosti? 

    Chudoba priatelov Ježišových, a neoblúbenost, jejich hrdinu samého u náboženských židov, osporuje takéjto myšlienke; a to, že on umrel jako zločinec, jako rušitel pokoja, a že nepožival žiadnej cti, táto okolnost nepodávala žiadnej úfnosti, ku dosiahnutiu nejakého chýru alebo nejakéj svetskéj hodnosti, pre tých, ktorý by boli sa namáhali, do života zaviest jeho učenie. 

    Ba naopak keby to bol byval ciel tých, ktorý kázali učcenie Ježiša, či by neboli to oni rýchle zanehali, ked¨sa presvedčili, že to prinese na nich hanbu, prenasleduvánie, žalár a možno smrt? 

    Rozum nás jasne uči, že ludia, ktorý obetuvali domov, čest a život; ktorý nežili za časnú odmenu; ale ktorých sústredné námahy boli, pozdvihnút svojho bližného a ktorý nám kázali mor§lku toho najvyššieho stupna, tý nemali len jednoducho pohnútku ku dosiahnutiu ciela, ale jedích pohnútky museli pochádzat z toho najčistejšieho žriesla a jejich ciel musel byt velikánsko nadšiný. 

    Rozum nám dálej vysvetluje, že tvrdenie takýchto ludi, zapričinené jedine čistou a dobrou pohnútkou, je hodné si všimnút desatnásobne, než tvrdenie obyčajnýuch spisovatelov.

The Biblical writers were honest and faithful
to the Lord.

    A čo sme tu uviedli, to isté sa može  povedat o pisateloch Starého Zákona. Oni boli ludia, známý hlavne pre jejich vernost ku Pánu; a tento opis práve tak nestranne zaznači jejich chyby a slabosti, jako jejich zaslúžilost a vernost. 

    Toto musí prekvapit tých, ktorý držia Bibliu za pripravenú [39] historiu, aby ludia skrze nu boli privedeni ku bzývaniu volájakého návoženského systému. Vidime zláštnú jasnost v Biblii, ktorá jej pravdivost dokazuje. 

    Kdo by chcel opisat človeka jako velkého, a zlášte, ked by nám chcel predstavit heho charakter, jako čistý a vznešený v tom majvatšom stupni. To, že v Biblii nebadáme takéto namáhanie, je rozumným dokazom toho, že tá kniha nebola napisná, aby niekoho oklamala.

Examine the character of the writings

The writers were acquainted first hand with the facts

     Prvých pet knih Nového Zákona a mnohé Starého Zákona sú rozprávky udalosti, o ktorých pisatelia vedeli, a za ktorých pravdivost jejich charaktery nám dobre stojá. Je to jasne, že ku tomu, aby volakdo jednoduchú pravdu povedal, netreba žiadné zvestuvánie, jedine, aby bol obznámený s tym, čo opisuje. 

    Ale, poneváč mal v úmysle podat zvestuvánie človečenstvu, to faktum, že tie opisy prešlých udalosti sa vznásajú na to zvestuvánie, má nám byt dostatočnou pričinou ku predpokladaniu, že Boh to tak zriadil a nariadil, prišli do styku s tymato udalostámi. 

    Pravdivost kistorickej čiastky Biblie, spičivá jedine na charakteroch a pohnútkách jej pisatelov. Dobrý nebudú nepravdu hovorit. Čistý pramen nebude vydávat horkú vodu. A spojené svedoctvo týchto spisov umlči všetko podozhenie, že jejich pisatelie by boli povedali alebo robili zlo, aby z toho nasleduvalo dobré.

    Ked si pripomeneme, že Židovské spisy obsahujú tak hostoriu, jako aj opis zákona a proroctvá a Ve jejich historia a genealogia bola viac žiastočne opisaná ohladom okolnosti, násaledkom očakavánia zaslúbeného Messiáša, majúcého prist z lona Abraháma, tak vidime pričinu, prečo jednotlivé udalosti hostorie boli naznačené, a ktoré pri svetle tehoto dvadcatého storočia za nepravdiv= považuvane sú. 

    Na jpriklad, jasný opis pohádzania národov Moabitov a Ammonitov a jejich pribuzenstvo ku Abrahámovi a ku Izraelitom, zejiste bol potrebný dla mienky pisatela, ktorý chcelpodat úplnú historiu jejich pochádzania. (Gen.19:36-38) 

    Taktiež velmy podrobno sú opisané deti Júdy, z ktorých pochádzal Dávid král, skrze ktorého pochádzanie Márie, matky Ježišovej, a Jozefa, jej muža (Luk.3:23,31,33,34; Mat.1 :2-16) može byt stopuvané až nazad po Abraháma. 

    Zajiste bolo velmi potrebné opravdive a istotne ustanovit jejich pochádzanie, poneváč z tohoto pokolenia (Gen.49:10) mal preto tá podrobnost v opisoch, ktorú na druhých miestách nenachádzáme. – Gen.38

We find a reason for details

     Dobre bude, si zpomenút, že tie isté faktá možú byt viac alebo menej jasno vyjadrené v bárs ktoréj reči; a bárs prekladatelia Biblie boli svedomitejši, než by boli nejaký opis vynechali, predsi oni žili v čase, ked´ ešte nebolo tolko jasných výrazov na býber, jako teraz; a to isté možeme povedat o zvyklých výrazoch prvých časov [41] Biblických. Zajiste ten najvatšý protivnik nemože nájst nič ku vylúčeniu vo Výrazoch Nového Zákona.

Moses Leading Israel Out of Egypt

KNIHY MOJŽIŠA A ZÁKONY V NICH OBSÁZENE.

     Pet prvých knih Biblie sú známé Pet Knih Mojžišovzch, bárs jeho meno nikde nei zpomenuté, že by jich on bol pisal. Ale že oni boli nim pisané, alebo aspon pod jeho dozorom, je rozumné nasleduvánie; opis jeho smrti a pohrebu bol dodaný skrze jeho tajomnika. 

    Vynechánie istotnéj zpomienky, že tieto knihy by bol mojžiš pisal, neni dokazom oproti tejto myšlienke; lebo jestli by niekdo iný jich bol napisal s úmyslom klamania, istotne by bol tvrdil, že jich pisal velký vodca a štátnik Izraelský, len preto, aby mu jeho tvrdenie lahšie uverili. (Vid. Det. 31:9-27)

     Jedna vec je Gplne istá, že Mojžiš vyviedol z Egyptu národ Židovský. On jich zriadil jako národ pod zákony zložené v túchto knihách; a národ Židovský všeobecne, prez vyše tri tisic rokov, pozažuval tieto knihy, jako jich dar od Mojžiša, a držal jich tak svaté, že ani najmenšá literka sa nesmela v texte zmenit, a na takýto sposob možeme byt ujistený, že ten text ostal a bol udržaný vždy v počiatočnéj čistote.

"He stretcheth out the north over the empty place, and hangeth the earth upon nothing."
Job 26:7

    Ale tejto rozprávke natolko zchádzá pravdivost, že jednoduchúe inteligentné dieta by sa nedalo skrze nu oklamat. Ba naopak, počet ktorý nám podává Genezis, začiná s tým, že Boh, Svtoritel, jako Prvá Pričina, vtedy už jestuvuval, čo je velmi rozumné predpokladanie. Nehovori, že Boh mal počiatok, ale rozprává nám o jeho práci a o jej počiatku a postupuvániu –

„Na počiatku [42] Boh stvoril nebe a zem.”

     Potom historia, bez toho, že by di podrobna vysvetluvala stvorenie zeme, prejde na opisanie tich šiesti dnov (epochy) pripravujúc dostavenie sa človeka. 

    Táto rozprávka je dokladne podporuvaná skrze svetlo vedy, nahromaždeného prez štyri tisic rokov; preto je mnoho rozumnejšie prijat tvrdenie, že jej pisatel, Mojžis, bol nadchnutý Bohom, jako predpokladat´to, že jeden jednotlivý človek bol múdrejši, než intelligenicia všetkého ostatného pooklenia dohromady z atri tisic rokov rešlých nasbieraná, a podporuvaná skrze modernné zariadeniea a miliony penazi.

The Mosaic Law was unequaled.
Today we base our laws on the Law of Moses

     Pozrime potom, jaký rad a systém zákanov je zložený v týchto pismách. Tie zejiste nemli a nemajú rovného ani za starých časov, a ani teraz v dvaadciatom stoleti; a zákony tohoto stoletia spočivajú na základe zákonov Mojžišových, a pripravené hlavne skrze ludi, ktorý uznávaju, že zákony Mojžišove pochádzajú od Boha.

     Dekalog je krátký opis celého zákona. Ten Dekalog (Desatorie Božie Prikázanie) ppživajú také vzývanie, ktoré musi každého skúmača jako niečo zvláštného prekvapit; a keby nebolo bývalo nikdy pred tým známé, a teraz by boli nájdenf medzi zrúcaninámy Grécka, Rimu alebo Babylonu (narody, ktoré povstali a upadli, neskoro pro čase, ked tieto zákony nám dané boly) boly by oni považuvané za niečo zázračného, ked nie nadprorodného. 

    Ale naše obznámenie sa snima a jejich každodennost jich spravila nezaújimavýma pred nami, tak že jejich opravdová veznešenost neni badaná, len skrze niekolkých. Je pravda, tieto prikázania neučia o Kristovy; nie aby učili vieru vo vykúpenie, ale aby presvedčili ludi o jejich hriešnom stave, a o potrebe vykúpenia. 

    A význam týchto prikázania krásne bol vyjadrený skrze vznešeného zakladatela Krestanstva v slovách: “A miluvat budeš Pána Boha svojho z celého srdca svojho, z celej duše, a ze všetkéj mysli, a ze všetkej [43] sily svojej; -a miluvat budeš bližného svojho, jako seba samého.“ – Mark. 12:30,31

The Israelites lived under the government of God

The Levitical Priesthood

     Ten stanek, v stredisku pola, obsahuval v sebe ten “Najsvatejši” oddiel, a s nim vyhlásenie protomnosti Jehovy jako jejich krála, od kial oni nadprorodným sposobom dostávali návod ku vykonávaniu jejich úraduvániu, jako národ.

     Postavili rád knažszý, ktorý mnal pos mocou stankom, a jedine skrze nich bolo možno a dovoleno s Jehovom obcuvat. 

The Tabernacle,
in the center of the Camp, had a manifestation of God’s presence in its Most Holy apartment.

Ark of Covenant in the Most Holy

The privileges
of the priests
were limited

Priest in
Most Holy

      Pevá myšlienka niekoho v tomto ohlade možno je: “Hla, tu máme ciel jejich organizacie; u nich, práve tak, jako u druhých národov, knazstvo panuvalo nad ludom, upotrebujúc jejich lahkovernost, a vzbudiac v nich strach ku svojmu chosnu.“ 

    Len pomaly, prátelu; nikdy nesmieme prechytro súdit o ničom. Tam, kde máme tolko dobréj priležitosti vec preskúmat, nebolo by rozumné predpovedat následky bez slúmania faktov. Dokazy, ktoré máme,  nám dokazujú opak toho. 

    Prává a vyhody knazstva boli málé; nemali oni žiadnej civilnéj moci; anemali žiadneh priležitosti, aby jejich úrad boli mohli použit ku prekrúcaniu práva a  svedomia ludu; a toto sriadenie bolo nariadené Mojžišom, ktorý bol údom tohoto knazstva.

A theocratic government was established

Moses

Elders of Israel

    V tomto čase postavili civilnú vládu, čo bola opravdu demokracia. Ale zrozumte nás jasno; Tak, jako by neveriaci na to pozerali, vláda Izraelu bola [44] demokracia, ale ked hladime na nu vo svetle jej vlastnéhe tvrdenia, bola ona teokracia, to jest božia vláda; lebo zákony boli dané Bohom skrze Mojžiša, a nemolo dovolené ani pridat a ani odobrat ničoho z tých zákonov. 

    Takto hladiac na to, vidime, že vláda Izraelu bola rozdielná od všezkých iných, či predošlich, či nesloršich.

“Pán povedal Mojžišovy prived ku mne sedemdesiat zo starostov Izraelu, o ktorých znáš, že sú starostovia ludu a úradnici nad nima; a zadev jich do chrámu obce, a nech tam stoja okolo teba. A ja bzstúpim k vám a budem mluvit k tebe, a vezmem z ducha tbojeho a položim na nich, a  oni budú znášat terchu ludu s tebou, a ti nebudeš ju nosit sám.“ (Num. 11:16,17. Taktiež vid verše 24 až so 30, kde videt priklad verného štátnika a pokory.)

     Mojžiš, spomenúc túto vec, hovori:

„A tak povolal som hlavý vášho národu, múdrých a poznaných (skrze jejich vplyv) a spravil son jich vyššich nad vámi; náčelnikmy nad tisicami a náčelnikmi nad stámi a nad petdesiatmi a nad desáti a úradnikmi medzi národem.” – Deut. 1:15; Exod. 19:13-26

This form of government was calculated
to cultivate the
spirit of true liberty

If Moses had been ambitious, he would have misused his power

Moses anointing Aaron High Priest

    Historia iných národov a panovnikov je velmi rozdielná od toho. V každom páde panovnik hladel seba povýšit a docielit vatšú moc. Ešte aj v tých, pádoch, kde panovnici napomáhali pripravit republiku, vysvitá z neskoršich udalosti, že oni to len preto robili, aby docielili lásku ludu a aby s tým svoju moc opevnili. 

    V okolnostách, v jakich bol Mojžiš, by bol každý amiciotný človek, chcejúc ustálit klam ludu, hladel viacej sústredit moc u seba a jeho familii; zvlášte, poneváč by to bolo bývalo lahká [45] vec, lebo národ ten mal b sebe ducha nábožného a očakával, že by bol riadený Bohom v stanku. 

    Ani nemožeme predpokladat, že človek, ktorý je v stave vydat takéto zákony a panuvat nad takým národom, by bol tak hlúpý, že by neuvidel, kde by ho jeho cesta zaviedla. Tak úplne bola vláda zložená do vlastných rúk ludu, že bárs bolo nariadené, že tažšie pády, v ktorých týto guvernéri nemohli súdit, majú byt prinesené pred Mojžiša: 

“Pády, ktoré sú tažké pre Vás prineste jich ku mne, a ja jich vypočujem.“ – Deut. 1:17

The people asked for a king

Samuel anointing Saul king

“Zatvor uši tvoje pred hlasom ludu vo všetkom, čo tebe hovori, lebo oni neodhodili teba, oni odhodili mna, aby som nepanuval nad nimi.“

    Na vyzvanie Boha Samuel vysvetlil ludu, jako jejích pravá a slobody nebudú všimané, a jako by sa oni stalisluchovmi, skrze takú premenu; ale oni sa zalúbili v jich nápad, ktorého príklad videli všade okolo seba u druhých národov. (Sam. 8:6-22) 

    Berúc do ohladu túto jejich žiadost, aby mali krála, komu by to nenapadlo, že Mojžiš by sa bol mohol velmi lakho postavit jako hlava jednoho velkého královstva?

Judges –
"Ye shall hear the small as well as the great..."
Deuteronomy 1:17

Breastplate of the High Priest which had the Urim and Thummim

The High Priest

    V tomto obyčaji oni pokračuvali za celý čas svojho otroctva v Egypte. Týcto oni nazývali hlavnima [46] alebo staršima, a týto to boli, na ktorých Mojžiš sveril čest a moc civilného panuvania; kdežto, keby bol chcel sústredit moc u seba a svojej familii, týto by boli bývali posledni, ktorých by bol uctil s mocou a úradom.

     Naučenie, dané tým takto ustanoveným od Boha, je priklad jednoduchosti a čistoti. Mojžiš ohlási ludu, ked vypočúval týchto sudcov:

„Ja som poveril vašich sudcov, povedajúc, Vypočujte pády vašich bratov, a súdte spravedlivo medzi každým jedným a jeho bratom, a cudzým, ktorý je s nim. Nemáte brat ohlad na osoby v úsudku; ale máte vypočut jednako malého a velkého; a nemáte sa bát obrazu človeka, lebo súd je u Boha; a pády, ktoré sú tažké pre vás, pošlite jich ku mne a ja jich vyslýšim,” (Deut. 1:16,17)

     Také tažké pády, boli, po smrtí Mojžišovej, prednesené rovno pred Pána skrze Hlavného Knaza, a odpoved bola áno alebo nie, skrze Urim a Thummim.

     Oproti týmto faktom, čo máme povedat o tej teorii, ktorá nám chce presvedčit, že tieto knihy boli pisané skrze podlich knazov, ktorý chceli sebe ujistit moc a vládu nad ludom? 

    Či by takýto ludia sfalšuvali také zaznačenia, ktoré by práve tie ciele zborili, ktoré oni hladia dosiahnút – zaznačenia, ktoré presvedčujúce dokazujú, že velký vodca Izraelu, jeden z jejich vlastnéj krvi, na žiadost Boha, odnal knazstvu jeho civilnú moc a položil tú moc do rúk ludu? 4i niekdo takéto nasleduvánie može uznat za rozumné?

"Jubilee"
– the economic leveler

Blowing the Jubilee Trumpets

    A čo sa týká ochránia ludu od toho nebzpečia ktoré pochadzajú z toho, že niektorý sa stanú priliš chudobný a druhý velmi bohatý a mocný, neni takého druhého národného zákona, ktorý by tak obozretne strážil túto vlastnost. Zákon Mojžišov [47] naridil restitúciu káždých pat desiat rokov – Jubilárný rok jejich. 

    Tento zákon, pritom že neprivolil ku celému vypredaniu majetku, z druhéj stránky zamedzil velké nakopenie majetku v rukách niekolkých jednotlivých. (Lev. 25:9, 13-23, 27-30) 

    Naozaj, oni boli učeni, považuvat jeden druhého za brata, a dla toho sa chovat; jeden druhého napomáhat bez odmeny, a nikdy nevyužit slabost druhého. – Vid. Exod. 22:25; Lev. 25:36,37; Num. 26:52-56.

All the laws were read aloud

God’s government protected Israel from dictatorship.

    Tie zákony dané verejnosti, tak že každý, kdo chcel, moho si jich odpisat; a aby aj ti najchudobnejši mali vedomost o nich, povinnostou knazov bola prečitat jich ludu pri priležitosti jejich sedmoročich slavnostách. (Deut. 31:10-13) 

    Rozumné je predpokladat, že také zákony a zariadenia by boli ustanovené skrze ludi zlých, alebo skrze ludi, ktorý chceli lud obrat jejich sobody a štastia? Takéto predpokladanie by bolo nerozumné.

    Mojžyšovský zákon v tom, že bral ohlad na prává a záujmy cudzincov a neprátelov, predbehol na tridcat dve stoleti svoj čas – jestli vobec zákony najcivilizuvanejšich národov sa nemu rovnajú v spravedlnosti a dobrovolnosti. Čitáme:

Laws displayed love for the stranger

Ruth and Boaz

“Máte mat len jeden zákon, rovnaký pre cudzinca a pre jednoho z Vás; lebo ja som Váš Pán a Boh.“ – Exod. 12:49; Lev. 24:22

“Jestli jeden cudzinec sa zdržuje u Vás, nemáte jeho prenasleduvat; ale ten cudzinec, ktorý bývá s Vámi, má Vám byt, jako jeden zrodený medzi Vámi, a budete jeho miluvat jako seba samých; lebo aj Vy ste boli cudzinci v kraji Egyptském.“ – Lev. 19:33,34

Animals were not forgotten, but were protected by laws of kindness.

Animals were not to be unequally yoked.

    Jestli uzrieš vola alebo somára tvojho naprátela zablúdit zajist zavedeš jeho zpátky ku nemu. Jestli uzreš somára toho ktorý teba nenávidi, ležat pod bremenom, nezanechal [48] by si prácu tvoju, aby si jemu pomoho? Zajiste zanecháš ju, a pomožeš jemu. – Exod. 23:4,5, v poznámke.

     Nezabudli oni ani na nemé zvieratá. Krutost ku nim, práve tak, jako oproti ludom, bola prisno zakázaná. Nesmie sa volovy, mlátiacámu, huba zaviazat; len na tom základe, že každý robotnik je hoden svojho pokrmu. 

    Ani vol so somárom zpriahnutý nemljú orat, lebo sú sebe tak nerovný v sole a vytravalosti bola by to krutost. Postarané bolo aj o jich odpočinok. – Deut. 25:4; 22:10; Exod. 23:12

Tithing was voluntary.

The Widow's Mite

     Niektorý budú tvrdit, že knazstvo bolo sebevolné, lebo pokolenie levitov bolo podporuvané skrze ročnú desiatku, alebo prispevok, z dorobku jednotlivich svojich bratov a iných kmenov. 

    Tento fakt, takto podaný, je prekrútenie obyčajné u nevercov, ktorý, možno nevedome, prekrúcajú jeden z najzvláštnejšich dokazov, že Boh sa súšastnil v zariadenie tohoto systému, a že to nobola práca sevebolného a rátajúcého knazstva. 

    Naozaj, často aj modernné knazstvo upadne do toho istého hriechu, ktoré chce zaviest podobný systém, použijúc ten, jako príklad, bez toho, že by zpomenúli vecí a okolnosti, na ktorých on založený bol, ani sposob jeho platenia.

The Priests had no inheritance in the land.

The High Priest

    Devat rázy bol bysaný tento zákaz, pred rodelenim zeme. Na miesto zeme, nejaká odmena rovnakéj hodnoty musela byt ustanovená pre nich, a desiatka bola takáto spravodlivá odmena.

    A néni to aj všetko: desiatka bárs, jako sme videli, bola spravedlivá dlžoba, nebolo ju nútno platit, jako dan, ale mala byt platená, jako dobrovolný prispevok. A žiadná hrozba nikoho nenútila, platit tento prispevok; to záviselo [49] jedine od ednoho každého svedomotosti. Jediné vyzvanie ludu, ohladom toho sú nasledujúce:-

“Pozoruj, aby si nikdy nezaprel Levita, kým si živý na zemi.“ (Deut. 12:19) 

„A Levitu, ktorý je v tvojom dvore, nezapjeraj; lebo on nemá čiastku ani dedictvo společné s tebou“. (v zemil) – Deut. 14:27

No provision was made for honoring the priests.

Protection for widows and orphans

Wage protection...

Honor for the elderly

"Thou shalt rise up
before the
hoary head
and honor the face
of the old man,
and fear thy God:
I am the LORD."
Leviticus 19:32

    V ničom by klamári neboli viac obozretný, než v ustanoveni vyývania a uctenia samých seba, a uložili by tie najostrejšie pokuty na tých, ktorý by jich neposlúchali. 

    Ale nič takého nevidime: žiadná zvláštná úcta, žiadné bzývanie alebo sloboda od násalia alebo, urážky, neni ustanovené. Obecný zákon, ktorý nerobil rozdiel medzi triedámy, a nevynimal osoby, bol vo zvláštných zákonoch zložený. Na priklad: 

    Nebudeš sa protivit cudzincovi alebo vdove, alebo dietati bez otca; lebo ked' tý budú žaluvat u mna (u Boha) ja budem počut jejich žalobu; a moje zhrozenie bude velké, a zabijem Vás s mečom, a Vaše ženy budú vdovy, a Vaše deti nebudú mat otcov. – Exod. 22:21-24; 23:9; Lev. 19:33,34

“Nebudeš utlačuvat sležebnika chudého, jestli je on v službe zvojich bratov, alebo cudzincov, ktorý sú na územi tvojom a v dvore tvojom. Ked' jeho den pride, dáš jemu jeho služebné, pred západom slnka, lebo on je chudobný a očakává to s celýn srdcom; jestli nekriči proti tebe na Boha a by tobol hriech proti tebe.“ (Lev. 19:13; Deut. 24:14,15; [50] Exod. 21:26,27)  

“Pozvihneš sa pred šedivou hlavou za ctit si budeš tvár starca.“ (Lev. 19:32 Vid tiež Lev. 19:14) 

    Všeličo také, ale nič zvláštného pre Knazov alebo Levitov, alebo jejich desiatke.

Scientific sanitation

    Zákon Mojžišov mal aj jednu vlastnost, ktorú si odložime skúmat neskoršie; ale ešte aj tento chytrý je vlastne základ celéj sústavy zvestuvaného náboženstva, vysvetluvané v ostatných čiastkách Biblie, - je zázračným úkazom múdrosti a spravedlivosti, obvzlásšte, ked¨ vezmeme do ohladu čas jeho povstania.

All this is evidence of a wise, just and loving God.

    A dálej, ten naozaj milosrdný a šlachetný zákonodarca, Mojžiš, taji, že by zákony tie boli od neho, on jich pripisuje Bohu. – Exod 24:12; Deut. 9:9-11; Exod. 26:30; Lev. 1:1

     Berúc do ohladu jeho všeobecný charakter, a jeho prikazy, dané ludu, aby nevydáváli falešné svedectvá, a aby sa chránili podlosti a lži, bolo, by torumné o nom predpokladat, že on by bol svoje mienky a zákony postavil na miesto tých od Boha?

     Máme si aj zpomenút, že mi skúmáme tarajšie vydanie Biblie, a že preto tá nenarušenost, ktorá ju vyznačuje, sa vytahuje práve tak na následnikov Mojžiša; lebo bárs boli zlý ludia medzi tymito následnikov Mojžiša; lebo bárs boli zlý ludia medzi tymito následnikmy, [51] 

"Take, my brethren, the prophets, who have spoken in the name of the Lord, for an example of suffering affliction and of patience." James 5:10

Elijah Reproves King Ahab

BIBLICKÝ PROROCI.

     Hladme na všeobecný charakter prorokov Biblie a jejich svedoctvo. Velmi zvláštný fakt je, že proroci, s malou výminlou, nepatrili ku triede knazskéj; a že za jejich časov jejich proroctvá boly všeobecne zprotivujúcé sa upadujúcému a služebnickému knazstvu, tak, jako aj ku modlárstvu náklonnému ludu. 

    Jejích odkazy od Boha boli hlavne výčitky pre hriechy, spojené s hrozbámy budúcích trestov, pomiešané priležitostne so slubámy budúcích požehnania, po ktorých oni budú ožistený od hriechov a navrátia sa do lásky Péna. Jejich skúsenosti, z vatšej čiastky, neboli ku závideniu; boli oni zvatša krivo súdeni, mnohý z nich hodený do žalárov a usmertený násilou smrtou. Vid. 1 Král. 18:4, 10, 17, 18; 19:10; Jer. 38:6; Žid. 11:32-38.

     V mnohých pádoch roky prešli, po smrti jejich, kým sa dosvedčilo, že oni boli proroci Boži. Ale my hovorime tu len o tích prorockich spisovateloch, ktorých reči ukazuvali, že boli nadchnuti Jehovom.

     Pri tejto priležitosti si zpomenme, že vydani tohho zákona Izraelu, nebolo žiadné knazské prostredkuvánie; tie dal sám Boh ludu, skrze ruku Mojžišovú. – Exod. 19:17-25; Deut. 5:1-5

The Prophets

    Takto každý mal právo učit a vyhrešit; alo od toho času, jako aj dnes, vatšia čiastka je zaujata priemyslom, a stala sa nedbanlivou a nenábožnou, a len niekolký vyplnili tieto požiadavky, ktorý bičuvali hriech a prevádzali pobožnost; a tito kazatelia sú nazývani „prorokmi“ tak v štarom, jako aj v Novom Zákone. 

    Výraz „prorok“, v jeho všeobecnom smysle, znamená Verejný Kazatel, a obecný [52] učitelia modloslužby tiež tak nazývani; napriklad, „proroci Baalu“ atd. Vid. 1Kor. 14:1-6; 2Pet. 2:1; Mat. 7:15; 14:5; Neh. 6:7; 1Král. 18:40; Tit. 1:12.

Exhorting the Israelites
to Repentance

Deborah
Reproving and Warning

Daniel in the Den of Lions

"For the prophecy came not in old time by the will of man: but holy men of God spake as they were moved by the Holy Spirit."
2 Peter 1:21

     Z tej velikéj triedy, nazývanúej prorokmy, Jehova v tozličnom čase vyvolil si niektorých, a poveril jich s hlásanim odkazov, ktoré sa vztahuvali niekedy na veci toho času, a niekedy na udalosti stat sa majúče. Sú to spisy tejto triedy, ktorá hovorola a pisala dla šeptania Svatého Ducha, ktoré si tuto všimáme. Tieto možeme právne pomenuvat

Prophets of God

Božský poverení proroci.

     Ked' sa rozpomináme, že tito proroci zvatša boli ludia jednoduchý, a netahali desiatku triedy knazskéj, a ked¨ doložime ktomu ten fakt, že oni často kárali králov a sudcov, a aj knazov (bárs u týchto posledných nekárali úrad, len osobné hriechy tich ktorí ten úrad zaplnuvali, tak je stoho nasleduje, že nemožeme súdit, že títo proroci boli členovia nejakého knazského sboru, alebo iného, zapodjevejúcého sa s prípravenim falešnosti v mene Boha. Rozum, pri svetle faktov, protireči takémuto podozreniu.

The link between the Old and New Testaments

     Jestli najdeme nejakú společnú myšlienku, ktorá sa tahá prez pismá Zákona, Prorokov a Nového Zákona, ktoré spolu zaokrijú čas patnást sto rokov, toto spolu s charakterom tých pisatelov, bude [53] dostatočná pričina ku prijatiu jejich tvrdenia – že oni boli božský nadchnuti – obvzlášte, jestli tá jích spoločná myšlienka, je šlechtná a veliká, a súhlasi s tim, čo nás posvatný rozum uči ohladom charakteru a zvláštnosti Boha.

The Bible has one plan, one spirit, one aim, and one purpose

The Wycliffe Bible

The Bible contains more than morals, maxims, and words of comfort.

The Bible was written by many pens at various times under different circumstances.

     Nachádzáme, že: Jeden plán, duch, námaha a ciel prenika celú knihu. Jej úvodné strany zaznačujú stvorenie a úpad človeka; jej záverečné strany nám hovoria, jako človek sa pozdvihnul po tomto páde; a strednú strany nám ukazujú postupné kroky plánu Božieho v dosiahnutiu tohoto cielu. 

    Súhlas, a pritom rozpor prvich troch a ostatnich troch kapitoli Biblie je prekvapujúci. 

    Jedna opisuje prvé stvorenie, a druhá zase obnovené alebo znova stvorenie, kde hriech a jeho trestná kliatba sú odstránené; jedna nám ukazuje Satana a zlo vstulujúc so sveta cielom klamu a ničenia, druhá zase nám ukazuje túto prácu zničenú, upadlich podvihnutivh, zlo vyhnané a Satana zniceneho; jedna nám ukazuje imanje ztratené skrze Adama, druhá zase ukáže nám, jako Kristus ko prinavrátil a ustálil na veky a tak vola Božia s asplnila jak na zemi tak aj na nebi; jedna čiastka ukazuje nám hriech, jako pričinu pádu, hanby a smrti, druhá ukazuje, že odmena spravedlivosti je sláva, čest a život.

     Bárs pisané mnohými perámi, v rozličnich časnoch a pod rozličnými okolnostámi, Biblia neni jednoduchá sbierka morálnich predpisov, múdrých myšlienok a uspokojujúcich slov. 

There is the redemption theme...

"...with his stripes we are healed."
Isaiah 53:5

Before Pilate

Jesus' Resurrection

     Učenie Genezisu, že človek bol súdený v prvom stave svojej dokonálosti v jednej osobe, že upadol, a terajšie jeho nedokonalost, slabost a smrt sú následok, ale že Boh [54] ho neopusti a konečne ratuje ho skrze jednoho vykupitela, ktorého žena porodi (Gen. 3:15), toto je udržané a poisuvané venkoncom na celéj ceste. 

    Potrebnost smrti jednoho vykúpitela, jako obet za hriechy, a jeho spravedlivosti, ktorá zakryje hriechy naše, je pokázaná v rúchu kožennom Adama a Evy; v prijatiu obete Abelovéj; v Izáku na oltári; smrtí rozličních obeti, skrze ktoré patriarchovia mali pristup ku Bohu, a tie, ktoré boli zákonom zavedené a vykonávané prez celý židovský vek. 

    Proroci, bérs s ahovori o nich, že len maličko porozumeli výnamu jejich proroctví, zpominajú uloženia hriechu na osobu, namiesto na nemé zviera, a jejich prorockým okom vidia jeho, ktorý má vykúpit rod človeka vedeného „jako beránek na bitúnek“ (Petr. 1:12) že „trest pokoja nášho bol s nim“ a „skrze jeho rany budeme vyliečeni.“ 

    Oni ho poisuvali, jako „hnuseného a odhodeného skrze ludi, človek smútku a obznamení s utrpenim“ a vyhlásili, že „Pán uložil na neho hriech všetkých nás.“ – Iza. 53:3-6.

    Oni predpovedali, že kde sa tento vykúpitel narodi (Mica 5:2) a že kady umre, ujistujúc, že „nie za seba“. (Dan. 9:26) 

    Oni zpomenú všelijaké zláštnosti jeho – že on bude „spravedlivý a slobodný os „falešy“ a „násilenstva8 alebo inéj pričini smrtnéj (Eza. 53:8,9,11); že bude zradený za tridcat strieborných penazi (Zach. 11:12); že bude počitaný medzi zločinov v svojej smrti (Eza. 53:12); že ani jedna z jeho kosti nebde zlámaná (Žal. 34:20; Ján. 19:36); a že báar umre a bude pochovaný, jeho telo nebude narušené, a nezostane v jeho hrobe. – Žal. 16:10; Skut. 2:31.

    Pisatelia Nového Zákona jasno a pevne naznačili, že všetky tieto proroctvá sa splnili v Ježiši z Nazaretu, a pri logicko nasledujúcom rozumováni nám ukazujú, že taká výkupná cena, jakú on zaplatil, bola potrbná, jako bolo prorokuvané v Zákone a skrze Prorokov, aby hriechy sveta mohli byt zotreté. (Eza. 1:18)

The blessing for ALL...

     Slúbený spasitel nepožehná len lud Izraelský, ale skrze Izraek požehná „všetky rodiny zeme.“ (Gen. 12:3; 18:18; 22:18; 26:4) 

    A na vzdor predpojatosti Židovdkého národa ku opaku, proroci pokračujú na počatéj ceste, hlásujúc, že Mesiáš bude aj za „svetlo osvietujúcé Pohanov“ (Eza. 49:6; Luk. 2:32); že Pohania pridú ku nemu „z končin zeme“ (Jer. 16:19); že jeho meno bude „velké medzi Pohany“ (Mal. 1:11); a Že „sláva Pána bude Vám zvestuvaná a všetko telo bude ju videt v plnosti.“ – Eza. 40:5; Vid. Tiež Eza. 42:1-7.

The selection of a "little flock"...

     Pisatelia Nového Zákona tvrdia, že mali božskeé posvatenie, ktoré jich usposobilo predvidet splnenie proroctvi ohladom obete Kristovéj. 

    Oni, bár, súc židia, boli predpojati, a mohli myslet, že všetko požehnanie padne len na jich vlastný národ (Skut. 11:1-18), predca boli v stave videt, že bár jejich národ bude požehnaný, všetky rodiny zeme budu požehnané tiež, s nima a skrze nich. 

    Oni aj videli, že prv, než Izrael alebo svet požehnaný bude, vyvolené bude „malé stádečko“ jak z pomedzi Židov, tak aj z pomedzi Pohanov, ktorý sa ukážú hodnima, že by sta stali dedičmi cti a slávy toho velikého Spasitela, a s nim sa súčastnili v téj cti požehnania Izraelu a všetkých národov. – Rim. 8:17.

The Bible tells of Messiah and his kingdom...

And how death and sorrow will be wiped away

    Myšlienka, že Mesiáš bude panuvat nie len nad Izraelom ale nad celým svetom, ktorá je uvedená v knihách Mojžišových, tahá sa prez reči všetkých prorokov. 

    Myšlienka o tom královstvi je najvyššia v učeni apoštolov; a Ježiš nás učil, aby sme sa modili „Prid královstvo tvoje,“ a lúbil účast v nom tým, ktorý prvý budu trpet za pravdu, a stým sa ukážú byt hodnima jeho.

     Táto úfnost, že pride toto slávne královstvo, dodávalo verným sily ku utrpeniu prenasleduvánia a pretrpet tresty, znášat hlad a ztratu, ba aj amrt. 

The Bible gives the hope of the resurrection...

Interior of
Jesus' Tomb

"...in Christ shall all be made alive"

     Biblia, od začátku až do konca, udržiavá myšlienku, ktorú nikde inde nenajdeme, a ktorá sa protivi pyšlienkám všetkých pohanských náboženstvi – že budúci život mrtvých nastane skrze z mrtvých vstania zomrelých. 

    Všetci nadchnuti pisatelia vyslovili jejich dúveru v jednoho spasitela, a jeden z nich hlásí, že „ráno“, ked¨ Boh povolá jich z jejich hrobov, a oni vyndú, nebudú falošni dlžie panuvat na zemi; lebo „Spravedlivi budú panuvat nad nimi, ked¨ pride ráno“. (Žal. 49:14) 

    Proroci nás učia, že mrtvý stanú z mrtvých; a pisatelia Nového Zákona zakladajú na tom všetkú jejich dúveru budúcého života a požehnania.

     [57] Pavel vyslovuje sa nasledovne: „Jestli není z mrtvých stánie, ani Kristus nevstal z mrtvých: a jestli Kristus nevstal z mrtvých, darebné je kázanie naše, a darebná je viera Vaša; ... teda ti, ktorý zesnúli v Kristu, zahynúli. Včil ale Kristus z mrtvých vstal prvotini tých, ktorý zesnúli; ... a jako v Adamovi všetci umierajú, tak aj v Kristu všetci obživeni budú.“ – 1Kor. 15:13-22.

The Old Testament is confirmed by the New Testament writers, written 2,000 years apart, as well as by other Old Testament writers.

Dead Sea Scrolls

Jesus Healing

   A v tom velkom allegorickom proroctví s ktorým sa zatvárá Nový Zákon, ukazuje nám krásne a jasne toho hodného „Beránka, ktorý bol zabity“ (Zjav. 5:12), tých hodných „prestúpených“, ktorý budú královia a knazi v jeho královstvi, tie prenasleduvánia a težkosti, prez ktoré musia prejst ti, ktorý tam sú uvedené simbolické predstavenie toho požehnánia, ktoré sa ujde svetu pos panovánim Millenniumu, ked¨ Satan bude poviazaný a Adamská amrt a smútok zotrtý, a ked¨ všetky národy sveta budú kráčat v nebeském svetle tohoto královstva beneského – toho nového Jeruzalemu.

   Ani jediná jej čiastečka neni nepotrebná, a bár niektoré z jej čiastok, aktivnejšie a vzácnejšie miesto zaujimajú, všetky sú chosivé a potrebné. Všeobecným sa to stává medzí takrečenými „napredujúcimí mysliteli“ a „velkýma teologi“ dnešného dna, na lahko breat, alebo nedbat, jestli nie zapierat, mnohé z tých „zázrakov“ Starého Zákona, nazivajúc jich „rozprávky starých báb.“ 

     Medzi tieto patria naznačenie Jonáša a velryby, Noe a jeho koráb, Eva a had, zastavenie slnka na rozkaz Jožua, a Baalamov hovoriaci osel. Zdánlive týto mudrcí nevidia to, že Biblia je natolko spojená vzájomne v jej mnohých čiastkách, že vytrhnút z nej tietu zázraky, alebo takit jich pravdivost, znamená zničit a zneverit celé dielo. 

     Lebo, jestli počiatočné naznačenia sú falešné, tý ktorý jich opakuvali, boli alebo klamári alebo oklamani, a v žiadnom páde by nebolo možné nám, jejich svedoctvo prijat, jako božský nadchnuté. Bynechat¨ z Biblie zpomenuté zázraky, by zničilo svedoctvo jej prednich pisatelov, a stým aj svedoctvo nášho Ježiša Pána. Historia pádu človeka dosvedčuje Pavel (Rim. 5:17); tak aj zvedenie Evy skrze hada (2Kor. 11:3; Tim. 2:14).

     Vid tiež odvolánie sa nášho Pána na toto ostatné v Zjev. 12:9 a 20:2. Zastavenie slnka po prevrhnutiu Amoritov, jako dokaz mocí Pána, bolo zajiste zláštný priklad téj moci, ktorú budeme videt [58] v budúcnosti, na „den Pána“ z ruky toho, ktorého nám Jožua (Ežau) predstavil. Toto je dosvedčené skrze prorokov. (Eza. 28:21; Habak. 2:1-3, 13, 14 a 3:2-11; Zach. 14:1,6, a 7.) 

     Historiu hovoriacého osla dosvedčuje Juda (verš 11) a Peter (2Petr. 2:16). A veliký učitel, Ježiš, prisvedčuje rozprávkám o Jonášoví a velrybe a o Noe a jeho korábe. (Mat. 12:40; 24:38,39; Luk. 17:26. Vid tiež 1Petr. 3:20) Naozaj neni sú to vtšie zátraky, než ktoré prevedené boli skrze Ježiša a apoštolov, také jako na príklad, premenenie vody na vino, liečenie chorob atd.; a jako zázrak, to zobudenie mrtvého je ten najdivnejšý zo všetkých.

To eliminate the miracles from the Bible would invalidate the testimony of its principal writers.

NOAH
Genesis 6 and 7 -
Matthew. 24:38

JONAH
Jonah 1:17 -
Matthew 12:40

ADAM AND EVE
Genesis 2:7,19 -
1 Corinthians 15:45

JOSHUA
Joshua 10:12 -
Isaiah 28:21, Habakkuk 3:11,
Zechariah 14:1,6,7

BALAAM
Numbers 22 and 31:16 -
2 Peter 2:15,16 & Jude 11

Seeds grow –
we cannot tell how...
nor can the wisest philosopher 
explain the miracle.

     Možeme videt prevádzanie života, ale nemožeme jemu porozumet a ani pripravit. Zasadime dve semienká podka sebe; okolnosti, povetrie, voda a poda je podobná; oni rostú, nevieme povedat jako, a tento zázrak nemože vysvetlit ani ten najmúdrejši filozof. Z týchto semien vyrostú dva úplne rozdielné organizmy; jeden sa tahá po zemi, druhý stoji rovno; forma, kvet, barva, všetko je rozdielné, na vzsor tomu, že okolnosti boli tie isté. 

     Ku takým zázrakom sa privykneme, a prestaneme sa na ne rozpamatúvat, jako na zázraky, ked¨ zanecháme obdivuvánie detinské; a predci oni predstavujú nám moc tak velmi prevyšujúcú našu vlastnú, a sú tak vysoko nad našima ohraničenýma pochopy, jako tých niekolko v Biblii zaznačených zázrakov, zaznačné pre zvláštné ciele, aby nám ukázali príklady všemohúcnosti, a moci velkého Stvoritela, že on je v stave odstránit každú tažkost a previest celú jeho volu, až po slúbené nám ž mrtvých vstánie, zničenie zlého, a konečné panuvánie večnej spravedlivosti.

     Našli sme, že Biblia, ktorá sa vyydává za to zvestuvánie, je hodná brat ohlad na nu. Skúmali sme jej pisatelov a jejich možné ciele, pri svetle jejich učenia; boli sme prekvapený; a náš rozum nám povedal, že taká múdrost, spojená s takou čistotou cielov, nobolo dielo podlých ludi ku sebechtivým cielom.  

     Rozum nás ujistuje, že je možnejšie, že také spravedlivé a dobrochtivé citi a zákony skorej pochádzajú od Boha, než od ludi, a uči nás, že oni nemohli byt dielom falošných knazov. Videli sme súhlas svedectvi ohladom Ježiša, jeho výkupnú obet, jeho z mrtvých vstánie a požehnánie všetkých, jako výsled k, v jeho budúcom slavném královstvi; a rozum nám hovori, že zariadenie tak kráané a velkolepé, prevyšujúc všetko, čo sme ináče mohli rozumne očakávat, ale zbudované na tak rozumných dovodoch, musi byt plán Boha, ktorý hladáme. Nemože to byt pusté dielo ludi, lebo ešte aj zvestuvané, je ono priveliké, aby bolo ku uvereniu pre ludi.

The Bible’s own testimony convinces us that God is its Author

     Tak aj hlbka amoc, múdrost a širokost svedectva Biblie presvedčujú nás, že nie človek, ale Všemohúci Boh je tvorca jej plánov a zvestuvánia. Len s vellou chytrostou sme rezreli povrchné tvrdenia Pisma, že či je božieho povodu, a našli sme, že jej tvrdenia sú rozumné. 

     Nasledujúcé odseky, tak dúverujeme, podajú dostatočného dokazu každému, že Biblia je božského povodu, a v nich rozvyjeme rozličné čiastky plánu božieho, a pokážeme, že tá dlžka a širokost, a výška a hlbka tohoto plánu, [60] ktorá sa pred nami rozbyje, slavne odbleskuje charakter boži, dosial len máličko porozumený, ale ktorý teraz vždy jasnejšie vidime pri svetle brieždiacého sa dna Millenniumu.