3way11czech

Few find the "narrow way" to life today.	[195] “Široká Brána ć priestranná cesta je, ktorá vedie ku zahynutiu, a mnoho je tých, ktorý chodia po nej; tesná je brána ć úzká cesta, ktorá vede kuživotu, a málo je tých, ktorý ju nachádzajú.” – Mat. 7:13, 14.
The "highway of holiness" will be available for all.	“Bude tam cesta, jedna cesta nazývaná cestou svatosti; tý nečistý nepojdú po nej; ale ona bude pre tých: tých cestjúcích, ktorý, bár blázny, ju najdú. Nebude tam leva, ani žiadného divého zvera nebude chodit po nej; ale tý, ktorý pojdú po nej, budú vykúpený.” – Eza. 35:8,9.
The downward path is becoming more glazed and slippery with sin.	Tri cesty, tá “široká cesta,” tá “úzká cestá” a “hraska” sú uvedené do našej pozornosti v Svatom Písme. “Široká cesta ku zničeniu.” Táto cesta je tek pomenuvaná, lebo je ona najlahčia pre to upadnuté ludské pokolenie. Pre šest tisíc rokmy, jako hriešník, odsúdený na zatracenie, Adam (acelé pokolenie v nom počal kráčat’ na tejto ceste, a po devat sto a tridcat rokoch došiel na konec jej—do zničenia. Jako roky ć stoletia sa mínali, tá dolu vedúcá cesta vždy na hkadšie bola vychodená, a to pokolenie viac a viac sa ponáhlalo ku zničeniu, a cesta sa stávala zo dňa na den klzkejšia od hriechu. A nielen že tá cesta sa stává viac klzká, ale človečenstvo denne tratí silu protivenia sa, tak že teraz je priemerná dlžka života ludského asi tridcatpet rokov. Ludia teraz dosiahnú konec tej cesty – zničenie—o devat sto rokov prv, než dosiahol ju prvý človek.
For 6,000 years, sin and death have reigned relentlessly.	[196] Prez šeat tisíc rokov cestuvalo pokolenie ludské touto cestou, ktorá vedie na dol. Len pomerne málo noektorých, snažili sa zmenit jejich cestu a vrátit sa z nej. A naožaj, vrátit sa zcela, a dosiahnút prvú dokonalost, bolo nemožné, bárs sňaha niektorých dosiahnút to, bola pozoruhodná, a nie bez dobrých následkov. Prez šest tisíc rokov hriech a smrt opanuvala človečenstvo, a hnalo ho touto cestou ku zničeniu. A až vo veku Evanjeliumovém ukázala sa cesta újst tomu osudu. Bárs v predošlých vekoch nejasne sa ukazuvali blesky nádeje v tienoch, ktoré boli radostne vítané skrze niektorých ale žifot a nesmrtedlnost neboli prinesené na svetlo, kým náš Pán a Spasitel, Ježiš Kristus, neprišiel a apošolia neohlásili tú dobrú zvest o vykúpení a odpusteniu hriechov a nasledovné vzkriesenie zo zničenia. (2 Tim. 1:10.)
Jesus called the new way the "narrow way to life."	Učenie Ježiša a apoštolov, donesú na svetlo život—napravenie alebo navrátenie do života, pre celé človečesnstvo, založené na zásluhe a obeti toho Vykúpitela; a ono aj ukazuje, že vážnost Starého Zákona. Oni aj ku svetlu donesú nesmrtedlnost, tú odmenu toho vysokého povolánia Cirkve Evanjeliumovéj. Bárs Evanjelium nám ukázalo cestu ratuvánia sa od tej širokéj cesty zničenia, velké množstvo človečenstva nevšímá si tú dobrú zvest, lebo je nakazené hriechom a zaslepené tým protivníkom. Tý, ktorý vd’ačne prijmú ten slub života, napravenie ku ludskému jestvovániu, skrze Krista, je ukázaná nová cesta otvorená, na ktoréj posvatený veriací móžú dójst nad prírodu ludskú, a móžú byt premeneý ku vyššéj prírode—téj duchovnéj. Táto nová cesta, “posvatená pre nás:--to královeské kňazstovo (Žid. 10:20) je pomenuvaná skrze nášho Pána.
Because of its narrowness, many prefer to avoid it.	Áúzká cesta ku životu. Náš Pán nám hovorí, že poneváč táto cesta je úzká, preto tý mnohý radšej ostanú na tej širokéj ceste, ktorá [197] vedie ku zničeniu. “Tesná je tá brána, a úzká tá cesta, ktorá vedie k životu, a málo jich bude, ktorý ju najdú.” Prv, než by sme skúmali túto cestu, a jej nebezpečia a tažkosti, pozrime jej koniec, ku ktorému vedie—život. Jako sme už videli, život sa može požívat na rozličných stupňoch jestvuvánia, na vyššých jako aj na nižšých. Život je výraz nmoho zahrňujúcí, ale náŝ Pán užívá ho vzhladom na ten najvyšší stupeň života, vzt’ahujúcísa na prírodu božskú—nesmrtedlnost—tú odmenu, ktorú on nás povolal si zaslúžit’.
What is life?	Čo je život? Nevidíme to len na sebe, ale vidíme to aj u nižších zverných tvoroch, a aj v rastlinách, a povedané nám je o ňom v jeho vyšších stupnňoch, anjelskom a božskom. Jako mame vysvetlit tak zahrňujúcí výraz?
Jehovah is the great fountain of all life.	Bárs zajiste nubudeme v stave najst tý tajné sily života, móžeme určite predpokladat, že ten Božský Tvor, Jehova, je prameňom všetkého života, z ktorého sa všetky tieto sily živia. Všetky živé veci pochádzajú od ňeho, a jejich život závisí od neho.
The divine nature is life independent, unlimited, exhaustless.	Všetok život, či v Bohu alebo v jeho tvoroch, je ten samý: je to obživná sila, a nie hmota. Je to sila, ktorá vážý v Bohu, a ktorá sa ukazuje v jeho stvoreniach skrze isté príčiný, póvodca alebo prameň. Tak teda stvorenie neni čiastka prírody Stvoritela, ale je ono dielo jeho ruky, vdýchnuté životom. Uznajú ten fakt, že len u prírody božskéj je život neodvislý, neobmedzený, nekonečný a ustavičný, a neni tvorený a riadený skrze okolnosti, tak vidíme, že Jehova potrebne musí byt višší, jako tie fizické zákony a pomócky, ktré on nariadil na udržuvánie jeho stvorenia. Je to táto zvláštnost, ktore je obsahuvaná len v prírode božskéj, a je opísaná jako nesmrtedlnost. Jako sme pokázali v predošlom odseku, nesmrtedlný znamená istý pred smrtou, tak teda aj istý pred chorobou a bolestou. A naozaj, nesmrtelnost [198] sa móže užívat’ ku vysloveniu božskosti. Z tohoto božského, nesmrtedlného prameňa tečie všetok život a požehnánie, každý dobrý a dokonalý dar, tak jako od slnka dostává zem jej svetlo a silu.
The sun is the fountain of light to the earth.	Slnko je ten velký prameň svetla pre zem, osvecuje všetky veci, tvorí tie rozličné barvy a tiene svetla, dla prírody toho, na čo svietí. To samé slnko, svietiac na diamant, na tehlu a na rozličné druhy skla, ukáže velmi rozlične a rozdielné následky. To svetlo je to samé, ale tie veci, na ktoré svietí sú rozdielné v spósobnosti prijímania a prostredkuvania. Tak aj život: on všetok ide z toho nevyčerpatedlného preameňa. Ostriga má život, ale jej telesné zriadenie je také, že namá mnoho z toho života, práve tak, jako tehla nevydává mnoho z papršlekov slnka. A tak je to s každým na tých vyššých stupňoch života, u zverov, rýb a vtákov. Jako rozličné druhy skla na slnku, tak aj tieto rozličné tvory, rozličným spósobom ukazujú svoje svláštnosti, ktoré majú skrze život.
Man does not possess inherent life.	Vyhladený diamant je tak uspósobený ku svetlu, že sa zdá, jako by ho mal v sebe, a by bol sám vsebe malé slnko. Tak aj s človekom, tým majstrovským dielom stvorenia božieho, ktorý “je máličko nižšie, než anjeli.” On boltak velikánsko zriadený, že je spósobný prifat’ a udržat’ život zpomocou tých síl, daných mu skrze Boha. Tak bol Adam vatší pred jeho úpadom než bárs ktoré iné stvorenie zemské, nie preto, že by bol mal rozdielný život, ale že mal vatší organizmus.
The beginning of human life –	Ale tak, jako diamant nemóže vydávat svetlo, lem ked slnko naň svietilo, tak aj človek móže život udržiat len vtedy, ked sú mu látky potrebné ku životu ustavične privedené. Človek nemá svoj vlastný život; on neni viacej prameňom života, jako diamant je prameňom svetla. A jeden s tých najsilňejžích dókazov je, že namáme v sebe prameň života, alebo s inýmy slovámi, že sme neni nesmrtedlý, že od kedy hriech sa počal, smrt opanuvá celé pokolenie. [199] Boh tak zariadil, aby človek v Raji mal prístup ku stromom udržiavácím život, a ten raj, do ktorého Adam bol posadení, bol obsadený s množstvom “všelijakých stromov” ktoré boli ku užívaniu a ku okrášleniu. (Gen. 2:9, 16, 17.) Medzi tyma, ktoré boli dobré ku požívaniu, bol jeden zakázaný. Na istý čas mu bolo zakázané jest ze stromu vedomosti, ale dovolené mu bolo medzitým jest z ostatných stromov, ktoré udržiavali život dokonále; a on bol od ních odlúčený len po jeho priestupku, takto sa počnúc ten smrtný trest. —Gen. 3:22
As the diamond loses its beauty when light is withdrawn, so man loses life without God.	Takto tá sláva a krása človečenstva vidíme, že je odvislá od ustavičného udržávania života, práve tak, jako krása diamantu žávisí od ustavičného dodávania svetla slnka. Ked skrze hriech človečenstvo bolo opravené od práva ku životu, a to udržanie prestalo, hnedten drahokam ztratil jeho svietenie a krásu, a konečne utratí jeho ostatny lesk v hrobe. Jeho krása sa ztrátí, jako psota. (Žalm. 30:11.) Tak jako diamant ztratí jeho krásu, a svietenie, ked sa mu odbere svetlo, tak aj človek utratí život, ked Boh mu odbere udržávanie.
"There is no work... nor knowledge... in the grave..."	“Ano, človek vydal ducha (život), a kde je?” (Jób. 14:10.) “Jeho synovia prídú ku cti, a on o tom nevedel; a oni upadli hlboko, a on to nebadal” (verš 21). “Lebo v tom hrobe, do ktorého vejdeš, neni práce, neni vedomosti ani múdrosti.” (Ecc. 9:10.)
Man is to have his beauty restored.	Poneváč ale edmena je nájdená, a trest smrtný je zariadený skrze Vykúpitela, ten drahokam dostane zase jeho krásu, a bude zase dokonále ukazuvat podobu Stvoritela, ked to Slnko Spravedlivosti výjde s liečením na jeho krýdlách. (Mal. 4:2.) Skrze to obetuvánie hriechu, tú obet Kristovú “Všetci, ktorý sú v hroboch, prídú.” Bude napravenie všetkých, vecí; a knoečne obdržanie ludskéj dokonalosti skrze všetých, ktorý budú poslúchat’ Vykúpitel.
Divine nature was originally the possession of God. "Who only hath immortality..." I Timothy 6:16	Avšak toto neni tá odmena, ktorú Ježiš spomíná, že obdržíme na konci tej cesty, téj úzkéj. Z druhých Písiem [200] sa dozvieme, že tá slúbená odema pre tých, ktorý kráčajú tou úzkou cestou, je tá “príroda božská” — život neodvislí, žovot toho najvzššieho stupňa, tak jako ho len príroda božská móže mat’ — nesmrtedlnost. Jaká nádej! Či sa opovvážíme uchádzat sa o takú výšku slávy? Zajiste, bez istého a vzrečeného povolánia žiadon by správne nemóhol sauchádzat. Z 1 Tim. 6:14-16, vidíme že tá nesmrtedlaná alebo božská príroda bola majetkom len božskosti. Čítáme: “On (Ježiš) časom svojím (vo veku Millenniálnom) kdo je blahoslavený a sám mocny král nad králi a pán nad páni, ktorý sám má nesmrtedlnost, a prebývá v svetle neprístupném: jeho žiadný z ludí nevidel, ani videt nemóže.” Všetky druhé tvory, anjelia, ludie, zverz, vtáci, rzbz, atd., sú len nádoby, každé majúc svoju mieru života, a všetci rozdielný v charakteroch, vo velkosti a jakosti, dla sústavy, jakú sa zalilo dat Bohu, jednomu každému. Dálej, dozvieme sa, že Jehova, ktorý len sám mal nesmrtedlnost, vzsoko povýšil svojho Syna, nášho Pána Ježiša, ku téj saméj božskéj a nesmrtedlenéj prírode; preto on je teraz výrazný obray osoby jeho Otca. (Žid. 1:3.) Tak aj čítáme:
Immortality is now offered to the Bride of Christ.	“Lebo jako Otec má *život sám v sebe* (vysvetlenie Boho o “nesmrtedlnosti” – život sám v sebe – nie t’ahaný z druhého prameňa, a neovislý od okolností, ale neodvislí, samostatný život), *tak dal aj Synovy, aby mal život v sebe samém.”* (Ján. 5:26.) Od času z mrtvých vstánia Ježiša, sú dva nesmrtedlné tvoryý; a, preveliká milost! To samé je ponúknuté Neveste toho Beránka, ktorá bude vyvolená prez vek Evanjeliumový. Ale nie všetci z téj velkéj spolonšnosti, ktorý sú dla mena z Cirkve, obsiahnú tú velkú odmenu, ale len to “malé stádečko” prestupných, ktorý sa tak držali, abz ju obsiahli; ktorý prevne nasledujú šlapaje Majstra; ktorý jako on, kráčajú po téj úzkéj ceste obetí, až po smrt. Týto, ked z novu zrodený z mrtvých v vzkrieseni, budú mat’ tú prírodu božskú a [201] pdobu. Táto nesmrtedlnost, tá neodvislá, samostatná, božská príroda, je ten život, ku ktorému vedie tá úzká cesta.
The Church class is to be raised with spiritual bodies.	Táto trieda nevstane z hrobov v ludském tele; lebo Apoštol nás ujistuje, že bárs oni vstúpia do hrobu vledském tele, oni vstanú v tele duchovném. Oni všetci budú premený, a tak jako oni volakedy mali podobu zemeskú, ludskú, budú oni mat‘ podobu nebeskú. Ale “neukazuje sa ešte, čo budeme”—že čo je to duchovné telo; ale “zn!ame, že ked on príde, budeme jako on” a budeme účastný “tej slávy, ktorá bude zvestuvaná.”—1 Ján. 3:2; Kol. 1:27; 2 Kor. 4:17; Ján. 17:22; 1 Petr. 5:10; 2 Tes. 2:14.
The Gospel Age is designated exclusively for this call.	Toto povolánie ku premene prírody neni výlučne obmedzené na vek Evanjeliumový, ale je to jediné obetuvánie toho veku. Preto slová nášho Pána, uvedené na začiatku tohoto odseku zahrňajú medzi tých na téj šrokéj ceste outujúcích, všetkých ktorý sú neni na ceste vedúcéj ku tej jedinéj odmene, teraz obetuvanéj. Všetci ostatní sú ešte vždy na téj širokéj ceste jedine týto ešte ušli tomu zatraceniu, ktré príde na svet. Táto jediná cesta života, skrze jej t’ažkosti, len skrze málo ludí je užívaná Množstvo človečenstva v jejich slabosti, radšej putujú tú to širokú lahkú cestu sebelúbosti.
The path from death to life is a "Narrow Way" today.	Ta úzká cesta, bárs ona vede ku životu a nesmrtedlnosti, može sa nazývat’ aj cesta smrti, lebo jej odmena je obsiahnutá skrze obetuvánie prírody ludskéj, až po smrt. Je to tá úzká cesta smrti ku životu. Tý postvatený, súc považvaný oslobodený od Adamovéj vzni a terstu smrtného, ono dobrovolne poddajú alebo obetujú tie ludské prává, považuvané za jejich, ktoré oni s ostatným svetom, v svojom čase y boli itak obdržali. Jako ten “človek Ježiš Kristus” poližil alebo obetuval jeho život za svet, tak aj oni sa stanú spolo-obetovnicí jeho. Nie jakoby jeho obet bola nedostatočná iné obete by boli potrebné; ale jeho, súc vše-dostatočná , jím je dovolené slúžit’ a trpet’ s ním, aby sa mohli stat jeho spolu-dedičmi. Tak, teda ked [202] svet je zatracený na smrt, a umierá v Adamovy, toto “malé stádečko,” skrze vieru a obete, výše opísané, majú umret s Kristom. Oni obetujú a umrú s ním jako ludské tvory, aby sa stali učastníma téj prírody božskéj a téj slávy spolu s ním; lebo veríme, že ked umreme s ním, tak aj oslávený budeme s ním. – Rim. 8:17 a 2 Tim. 2:11, 12.
With the end of the Gospel Age, the Narrow Way will close.	Na počiatku veku Millenniálného, tý, ktorý teraz putujú na téj úzkéj ceste, obsiahnú tú odmenu, za ktorú túžili, tú nesmrtedlnost; a súc takto oblečený v tú prírodu a moc božskú, natakýto spósob budú pripravený na to velké dielo napravenia a požehnánia sveta prez ten vek. Na konci veku Evanjeliumu, tá úzká cesta, vedúcá ku nesmrtedlnosti, bude zatvorená, lebo to “malé stádečko!” vyvolené, ktoré mala zkúmat bude v zkúške ukončené. “Teraz je prijemný čas” – ten čas, v ktorom obetovníci, hodný Ježiša a umrúc s ním, sú lúbezný u Boha – obet’ voňavá. Smrt, jako trest Adamský, nebude na veky dovolený; ona prestane vo veku Milliniálnom; jako obet’ bude prijatá a odmenená len prez vek Evanjeliumový.
"For if ye live after the flesh, YE SHALL DIE; but if ye through the Spirit do mortify the deeds of the body, YE SHALL LIVE. "For as many as are led by the Spirit of God, they are the sons of God." Romans 8:13,14	Svatý tohoto veku sú na ceste ku životu len jako “nové tvory”; a len jako tvory, ludské sme posvatený ku zničeniu, jako obet’. Ked my, jako ludské tvory, umreme s Kristom, tak jako nové, dushovné tvory, budeme s ním živý. (Rim. 6:8.) Duch Boží v nás, ten premenený duch, je to semiačko téj novéj prírody. Ten nový život by bolo možno lahko uškrtit’; a Pavel nás ujistuje, že ked počatí od duch skrze pravdu, jestli telesne žijeme, tak umreme (utratíme život), ale ked, skrze ducha, usmrt!ime činz tela (užiadosti pr!irodz ludskéj), tak my (jako nové tvory) budeme žit’; lebo synovia Boží sú tí, vedeni skrze ducha Božicho. (Rim. 8:13, 14.) Táto mzšlienka je velmi vážná pre všetkých posvatených; lebo ked sme sa smlúvili Bohu, že obetujeme tú prírodu ludskú, a ked táto obet bude prijatá skrze neho, nemóžeme ju vyše nazpát brat. Ludský človek je považuvaný jako mrtvý, [203] skrze Boha, a musí na ozaj umret, aby nikdy nebol napravený. Všetko, čo móže byt vyhraté, skrze život telesný, je len malé ludské oblahčenie, na terchu tej novej duchovnej prírody.
There is another class; it is partially overcome by the world, the flesh, or the devil.	Je mnoho tých posvatench, ktorý si tú odmenu žiadajú, a ktorý boli počatý od toho ducha, a ktorý čiastočné sú ohlušený skrze tíe radosti svetské, skrze žiadosti tela, alebo skrze pretvaruvánie diabla. Tý čiastočne ztratia z očé tú odmenu pred nami, a probujú putuvat’ na jednéj strednéj ceste, abz si udržali milost Božiu a priatelstvo sveta, zabudnúc na to, že “priatelstvo zo svetom, je nepriatelstvo s Bohom” (Jak. 4:4) a ža predpis pre tých, ktorý sa uchádzajú o tú odmenu, je: Nemiluj svet a Nehladaj uctenie jedon druhého, ale len čest, ktorá ide od Boha. –Ján. 2:15; Ján. 5:44.
Purified by the fire of affliction.	Tý ktorý milujú prítomný svet, ale sa celkom neodriekli Pána a držia sa jejich smlúvy, obdržia očistenie skrze cheň utrpenia. Jako to Apoštol vyslovuje, oni sú odovzdaný Satanovy na zničenie tela, aby ten duch (tá na novo počatá príroda) mohla byt ratuvaná v den Pána Ježiša. (1 Kor. 5:5) A ked správne sa držia dla vičby, oni budú prijati do duchovného stavu. Oni budú mat ustavičný večný život, jako anjelia ho majú, ale utratia odmenu nesmrtedlnosti.
The rugged, steep, narrow way of the Christian The difficulties of the narrow way are a separating principle, refining the people of God.	Oni budú slúžit’ Bohu v jeho chráme, a budú stát pred t’onom, držiac palmové ratolesti v jejich rukách (Zjev. 7:9-17); a bárs toto bude slavné, nebude to tak slavné, jako stav toho “malého stádečka” prestupníkov, ktorý, všetci budú králi a kňazi Boží, sediac s Ježišom na tróne, jako jeho nevesta a spolu-dedičia, a sním korunovaní na nesmrtedlnost. Naša cesta je cesta kamenitá, prikrá a úzká, a ked by sme za každým krokom toho putuvánia nemali podporý, nikdy by sme nedosiahli cielu. Ale slová nášho Náčelníka sú osmelujúcé: Dúfajte; Já som premohol svet; dost máš na mojej milosti, lebo moc v nemoci dokonálá bývá (Ján. [204] 16:33; 2 Kor. 12:9.) Tie tažkožsti tejto cesty majú pósobit, jako rozlučujúcí živel na posvatenie a vyhladenie jednoho “zvláštného ludu,” ktorý má byt “dedičom Božim a spolu-dedičom Ježiša Krista.” Tieto veci pred našíma očiamy, pristúpme smelo pret trón milosti, aby sme obdržali a našli milost a pomos v čase potreby, kým vedieme tú borbu viery a vzstieráme naše ruky za tú “korunu slávy” – nesmrtedlnost, tú prírodu božskú. – 2 Tim. 4:8; 1 Petr. 5:4.
The way to the world’s restitution will not be sacrifice, but proper enjoyment of human rights.	Cesta svatosti. Kým tá zvláštná nádej veku Evanjeliumového ja tak prevyše slavná, a tá cesta ku nej je zodpovedajúce takžá – úzká, vyložená t’ažkost’ámy a nebezpečím každom kroku – tak že málo ktorý ju najdú, a obdržia odmenu na jej konci, ten nový poriadok vecí v prichádzajúcom veku bude cele iný. Tak jako nádej daná je rozdielná, tak aj cesta vedúcá ku nej je rozdielná. Tá cesta vedúcá ku nesmrtedlnosti, bola cesta, ktorá vyžaduvala obetuvánie všetkých, ináče zákonných a správných nádejí a žiadostí – obtuvánie na vždy téj prírody ludskéj. Ale tá cesta ku ludskéj dokonalosti, ku napraveniu, tej nádeje sveta vyžaduje len odstránenie hriechu; nie obetuvánie ludských práv a výhód, ale jejích správné užívanie. Privedie to ku osobnému očisteniu a napraveniu ku podobe Božskéj, ktorú mal Adam pred vstúpením hriechu na svet.
There will be a highway, specially prepared for easy travel. Garden of Gethsemane The Narrow Way is a pathway of sacrifice and "Gethsemane" experiences.	Tá cesta zpátky ku ludskéj dokonalosti bude velmi hladká a lahká; tak hladkáže nikdo nebude móct zmylit ju; tak rovná, “že pocestný, a tý neznámý s nou, nepoblúdia” (Eza. 35:8); tak hladká, že žiadon nemusí učit’ svojho súseda, Poznaj Pána, lebo všetci budú poznat’ Pána od najmenšieho do najvatšieho. (Jer. 31:34.) Namiesto že by bola úzká cesta, ktorú málo móžú nájst, je menuvaná hradskou, obecnou cestou – nie úzká, príkrá, hrudovitá, t’ažká, ohradená cesta, ale cesta zvláštne pri pravená pre [205] lahké cestuvánie – zvláštne zariadená pre oblahčenie a pohodlie cestujúcích. Verš 8 a 9 pokazujú, že je to obecná cesta, otvorená pre všetkých vykúpených – pre každého človeka. Každý človek, za ktorého Kristus umrel, a ktorý uzná a použije tie prílezitosti a požehnania kúpené za tú drahú krv, móže kráčat na tejto Ceste Svatosti ku tomu velkému cielu dokonálého napravenia ku ludskému zdokonáleniu a večnému životu. Ani nebudú týto považuvaný za ospravedlnených a jim dovolené postavenie považuvané za svaté a dokonalé v očoch Boha. Ked sa oni dajú na túto cestu svatosti, móžú oni na nej kráčat ku opravdovéj dokonalosti, jako následok namáhanie a poslušnosti, a ktorým všetki veci budú lúbezné skrze Vzkúpitela ktorý vtom čase bude kraluvat’. Jedenkraždý, dla jeho potreby obdrží pomoc od téj múdréj a dokonaléj vlády toho nového královstva. Toto, jako iste mnohý badajú, bude zákonný následok tej odmeny. Poneváč náš Pán, ten človek Ježiš Kristus, dal seba samého na vykúpenie za všetkých, a chce abi každý prišiel ku známosti pravd˙, a tak ku ozajskéj dokonalosti, prečo on nepripraví dobrú a širokú cestu pre všetkých? Prečo on neodstráni tie prekážky, tie kamene úpadu, tie jamy a járky? Prečo neopmóže hriešníkovy príst do súhlasu s Bohom, na miesto, že cestu spravi úzkú, nerovnú, trnistú, tažko najdenú, a ešte tažšej k putuvániu? Tá chyba správne rozdelit Slovo pravdy, a to že nevidie, že tá úzká cesta vedie ku tej zvláštnéj odmene, ktorá je ustanovená pre to malé stádečko spolu-dedičov, toho tela Kristového, ktoré, ked bude vyvolené a povýšené s jeho Hlavou, požehná všetky národy, tá chyba, hovoríme, priviedla mnohých ku velmi mútným pochopom o tejto veci. Nevidiac plán Boží, mnohý kážú o ceste svatosti, jako o lahkéj ceste ku životu v prítomném veku, ked takéj cesty neni, a oni zmotajú a prekrútia vec, abi udalosti a Svaté Písmo do súhlasu mohli, doniest s jejích schybenýma pochopámy. [206] Na tej ceste, ktorá na skoro bude otvorená, len hriešné veci budú zakazané, kdežto tý, ktorý putujú na tej úzkéj cesta, musia sa odriect a obetuvat mnoho vecí nie hriešních, jako aj válčit ustavične proti obklučujúcím hriechom. To je cesta obeti, tak jako tá cesta budúcého veku bude cesta spravedlivosti.
Ignorance and superstition will be past. "They shall not hurt nor destroy in all my holy mountain." Isaiah 11:9 Righteousness will finally receive its due reward.	O tejto ceste je ¨znamenite povedané v podobenství, že: “Nebude tam leva, a žiadná divá zver nebude na nej; nabude sa tam nachádzat.” (Eza. 35:9) Kolko strašných levov je v ceste tých, ktorý by rady sa zriekli hriešnýchcestí, a by išli za spravedlivostú! Tam je ten lev upadlej obecnej mienky, ktorý mnohých odstráší od poslušnosti ku rozkazom svedomia vo veciach každodenných – v šatstve, domácnosti atd. Ten lev pokušenia ku silnému nápoju sdržá mnohých, ktorý by ho radi videli odstránaného. Pracovníci Zakázania a Miernosti majú strašnú robotu v jejich rukách, ktorú len vznešenost a moc budúcého veku bude v stave dokonat; a to samé sa móže povedat o mnohiých iných morálných reformoch. “Ani nebude na nej žiadného divého zvera.” Nabudú velké Korporácie, sriadené pre vlastný zisk, ztrpené. “Oni nezničia na žiadon pád moje svaté hory” (královstvo) povedal Pán. (Eza. 11:9.) Bárs bude tažko pracuvat proti tej náklonnosti ku zlému, predci, porovnávajúc ju ku tej úzkej ceste, bude to cesta lahká. Kamene budú všetky nyhodené, a miera pravdy bude povýšená pred ludom. (Eza. 62:10.) Nevedomost a poverčivost budú veci minulosti, a spravedlnost obdrží jej pravú odmenu, a zlé bude vyhnané na zaslúženú pustatinu. (Mal. 3:15, 18.) So zopovedajúcíma trestámy, povzbudzuváním a naučuváním, jako navrátení synovia, človečenstvo bude pripravené a vycvičené ku tej velkéj dokonalosti z ktorej Adam padol. Takto
Broad Road Highway of Holiness Narrow Way	“tý vykúpený Pána sa navrátia (zo zničenia, na tej ceste svatosti) … so spevom a večnú radostou, a smútok a vzdychánie zmizne.” (Eza. 35:10.) Náš Pán zpomenul len dve z týchto cestí, [207] lebo tretia ešte nebola na čase aby bola otvorená– práve tak jako ked ohlásil dobrú zvest. povedal, “Toto Písmo je zplnené pre vaše uši” ale nezpomenúl ten “den pomsty” lebo vtedy ešte nebol na čase. (Vid. Luk. 4:19 a Eza. 61:2.) Teraz však, ked tá úzká cesta chýlí spravedlivosti sa ukazuje vždy jasnejšďe vo svetle brieždiacého sa dňa. Takto sme našli jednu “širokú cestu,” na ktoréj teraz to množstvo človečenstva putuje, klamané skrze “toho knieža tohoto sveta” a vedené skrze prevratné chútky. Videli sme, ona bola otvorená, a že pokolenie naše sa pustilo na ňu skrze “neposlušnost jednoho človeka.” Našli sme, že tá “Cesta Svatosti” bude otvorená skrze nášho Pána, ktorý dal seba samého na vykúpenie za všetkých, a vykúpí všetkých od zničenia, ku ktorému vedie tá “Široká Cesta,” a že svojho času bude pre každého vykúpeného oblahčené, ktorých on s jeho drahou krvou kúpil. Dálej, našli sme, že tá terajšia “Úzká Cesta” otvorená skrze zasluhu tej saméj drahéj krvi, je jedna zvláštná cesta vedúcá ku jednéj zvlaštnej odmene, a je zvláštne úzká a tažká, aby bola zkúškou a cvičením pre tých, ktorý sú teraz volený, ku súčastneniu sa v prírody božskéj, a ku spolu-dičtvu s naším Pánom Ježišom v tom království slávy, ktoré bude naskoro zjevené na požehnánie všetkých. Taký, ktorý majú túto nádej, a ktory vidia túto odmenu, mózú všetky iné nádeje považuvat za čistú ztratu porovnajúc touto odmenou. – Fil. 3:8-15.