SKÚMANIE X

DUŠEVNÁ A LUDSKÁ PRÍDODA JE NEODVISLÁ A ROZDIELNÁ.

     Avšak Svaté Písmo, dávajúc sluby života a požehnánia a napravenie pre všetky rodiny zeme, ponúká a slubuje premenu na premenu ku duchovnú prírodu jedine Cirkvi, vyvolenéj prez Vek Millenniumový; a nemóžeme nájst ani jedon riadok, ktorý by udržiaval takúto nádej pre druhých.

     Je to všeobecný pohlad, bárs neni podporuvaný ani skrze jedon text Svatého Písma, [166] že dokonálý človek nebol nikdy na zemi; že všetko, čo móžeme videt z človeka, je len ten čiastočne vyvynutý človek, a aby on dosiahnol dokonalost, musí sa stat duchovným. 

     Tento pohlad pomútí Svaté Písmo, namiesto vyvynuvánia téj harmónie a krásy, ktorá nasleduje z “správného rozdelenia slova pravdy.”

     “Zo zeme, zemsky” on bol zemská podoba jednoho duchovného tvoru, majúc tie samé zvláštnosti, bárs v rosdielnom stupni a kolkosti. Tak velmi je človek podobou Boha, že Boh móaj ku tomu upadlému človekovy povedat: “Pod’, rozmýšlajme spolu.”

...a little lower than the angels.

     Mojžiš nám hovorí (Gen. 1:31) že Boh uznal človeka skrze neho spraveného—nie ktorého započal robit, ale dokončil—á Boh uznával jeho stvorenie za “velmi dobré,” to jest dokonalé; lebo dla náhladu Boha, v jeho očoch nič nedokonalé neni velmi dobré u jeho rozumných tvoroch.

     Dokonalost človeka, jako bol stvorený, je vydadrené v Žalm. 8:5-8:

“Ty si jeho spravil máličko nižšieho, než anjelov, a korunuval si jeho so slávou a ctou. 

“Ty si jemu dal pánstvo nad dielom rúk tvojích: ty si položil všetky veci pod jeho nohy; všetky ovce a voly, áno aj zvery pola, vtákov povetria a ryby morské.”

     Neni ale žiadného smyslu, aby sme to takto rozumeli. Je to uvedené zo Žalm. 8:5, a jestli porovnáme texty grécké a hebrejské, uvidíme, [167] že je tomu tak. Mienka je, jasne vyslovená, o maličký stupen nižší, než anjely.

     Apoštol (Žid. 2:7) vyvolává našu pozornost na to samé—že Boh jeho prvý ciel nezanechal; že človek, z prvu velký a dokonalý, ten král zeme, bude navštivený a napravený. Potom ešte dodá, Nevidimé ešte to slúbené napravenie, ale vidíme ten prvý krok Boha ku jeho dokončeniu. 

     Vidíme Ježiša korunuvaného so slávou a ctou dokonálého človeka, že on, jako súcá odmenu, z Božej milosti podstúpí smrt za každého človeka a takto pripraví cestu ku napraveniu človeka na všetko, čo utratil. Rotherham, jeden z tých najprísnejšých prekladatelov toto miesto prekladá nasledovne:

“Có je človek, že sa zpamatáš neho; Alebo syn človeka, žn ho navštívíš? Ty s’ ho spravil niečo menším, než poslov: Pokryl s’ ho so ctou a slávou, A postavil si ho nad dielo rúk tvojích.”

     Ku objasneniu podáváme tu nasledujúcú tabulu:

Stupne nebeského
alebo
duševného tvora.

Stupne zemského albo zverského tvora.

Stupne medzi rastlinámy.

Stupne medzi kamenámy (minerálmy).

Božský
-------
-------
Anjelský

Ludský
Zvieracý
Vtáčací
Ryby

Stromy
Kirky
Trávy
Mochy

Zlato
Striebro
Med
Železo

There is a variety in perfection.

     Práve tak je to aj u zverov: keby každá fajta bola dokonálá, predci by boli rozdiele; lebo zdokonálit prírodu neznamená premenit ju.*

*To slovo príroda je niekedy užívané v porovnávajúcom smysle, jako napríklad, ked hovoríme o jednom psovy, že je divéj prirody, alebo že jeden kóň má tichú prírodu, alebo zlú prírodu. Ale užívajúc to slovo takto, ono značí jedine náklonnost jednoho, porovnáne s druhým, a nemá nié do činenia s prírodou.

The highest grade of mineral is a little lower than the lowest grade of vegetable, because in vegetable there is life.

     Kristus skrze jeho vzkriesenie stal sa na tolko “lepším” od dokonalích anjelov, na kolko vyšej stojí príroda božská nad prírodou anjelskou.—Žid. 1:3-5.

     Zapomatajte si, že bárs tie triedy vo výš udanéj tabule sú rozdielné a neodvislé, predci jich móžeme medzi sebou poeovnat, jako: Najvyššý stupen kamenov je máličko nižšie, než najnižšý stupen rastlín, lebo v rastlinách je život. 

     Tak aj ten najvyššý stupen rastín je máličko nížší, néž najnižšý stupen zvieracého života, lebo ten život, ešte aj na najnižšom stupni, má dostatočnéj intelligencia, že je sebavedomý. Tak aj človek, bárs na najvyššom stupni medzi zvieracíma alebo zemskýma tvory, je “máličko nižej, než anjely,” lebo anjely sú duchovné alebo nebeské tvory.

     Morálná a rozumu jakost je skrčená; a púd zverský, neprávne vyvynutí, neni viac [169] riadený skrze ten vyššy. Človek utratil jeho telesnú silu v takéj miere, že pri všetkéj lekárskej vede, jeho priemené trvánie života je asi tridcat rokov, kdežto pred tým on dožil devat sto a tridcat rokov pod tým samým trestom, ale bárs takto zronený a ponížený skrze hriech a jeho trest, smrt, človek bude napravený ku jeho prvotnéj dokonálosti duše a tela, a ku sláve, cti a panuvaniu, prez a skrze millenniálné kraluvánie Krista. 

     Tie veci, ktoré budú napravené skrze Krista, sú tie, ktoré sme utratili skrze prestúpenie Adama. (Rim. 5:18, 19.) ­Človek neutratil jeden nebeský, ale zemský raj. Pod tým trestom smrti, on neutratil duševné, len ludské jestvuvánie; a všetko, čo bolo utratené, bolo zpátky kúpené skrze Vykúpitela, ktorý ohlásil, že on prišiel aby navrátil a ochránil to, čo je ztratené.—Luk. 19:10.

     A Pável nám hovorí, že on neprijal prírodu anjelov, jeden stupen niže, než jeho vlastný, ale že on zostúpil dva stupne, a prijal prírodu ludskú—stal sa človekom; prijal “telo.”—Žid. 2:16; Fil. 2:7, 8; Ján. 1:14.

    Ale nie len že najdeme, d’okázané, že anjelské a ludské prírody sú rozdielné a neodvislé, ale toto aj dokazuje, že [170] aby niekdo sa stal dokonalým človekom, neznamená, že musí sa stat anjelom, nie viac, než dokonalost anjelskéj prírody pokazuje, že anjely sú božský a rovný Jehovovy; lebo Ježiš neprijal prírodu anjelskú, ale rozdielnú prírodu—prírodu ludí; nie tú nedokonalú ludskú prírodu, jako ju terz máme, ale tú dokonalú ludski prírodu. 

     On sa stal človekom; nie takým upadlým a skoro mrtvým tvorom, jako sú ludie dnes, ale človekom v plnom kvete dokonalosti.

“Lebo jako skrze človeka prišla smrt, tak aj skrze človeka prišlo vzkriesenie mrtvých.” (1 Kor. 15:21.)

     Jestli by on bol býval v téj najmenšéj miere nedokonalý, to by bolo dokázalo, že je on pod zatraceným, a preto nebol by býval prijatiu hodná obet’; a tiež by nebol býval v stave dokonále udržat zákon Boži. 

     Dokonalý človek bol zkúšaný, nezodpovedal a bol zatracený. A len jeden dokonalý človek mohol dat tú zodpovedajúcú cenu, jako Vykúpitel.

     Až za času jeho posvatenia až ku smrti, jako je to predstavené v jeho pokrstení—v jeho tridcátem roku (dla zákona chlap, a preto správný čas posvatit sa, jako chlap)—obdržal on vážnost jeho dedictva božskéj prírody. (Mat. 3:16, 17.) 

     Tá ludská príroda musela byt posvatená smrti pred tým než mohol obdržat len slub téj božekéj prírody. Ked sa stal človekom, stal sa poslušným až do smrti; začo Boh ho povýšil ku prírode božskéj. (Fil. 2:8, 9.) 

     Jestli toto v písané v Svatom Písme je pravdivé, tak nasleduje, že on nebol povýšený na prírodu božskú, kým tá ludská príroda nebola obetuvaná—mrtvá.

Twice, Jesus experienced a change of nature.

"For such an high priest became us, who is holy, harmless, undefiled, separate from sinners, and made higher than the heavens." Hebrews 7:26

     V tomto velkom príklade dokonáléj ludskosti, ktorá stála nepoškvrnená pred svetom, kým obetuvaná na vykúpenie sveta, vidíme dokonalost, ktorú naše pokolenie utratilo v Adamovy, a ku ktoréj ono má byt napravené. 

     Že sa stal tým výkupným, náš Pán Ježiš dal rovnú hodnotu za to, čo človek utratil; a preto všetko človečenstvo obdrží zase, skrze vieru v Krista a skrze poslušnost ku jeho požiadavkám, nie duchovnú, ale slavnú, dokonalú prírodu ludskú—“tú utratenú.”

     Tie dokonalé smysle a sily dokonalého človeka móžú byt cvičené nekonečne, a na nových a rozličných poliách zaujímavých cielov, a vedomost a šikovnost móže sa značne zvatšit; ale žiadné také zvatšenie vedomosti alebo moci nepremení prírodu a nespraví ju viac, než dokonalou. To len bude vyvynutie a rozširenie dokonalých ludských mocí. 

     Zvatšenie vedomosti a šikovnosti zajiste bude človeka požehnaná výhoda ku večnosti; ale pri tom on vždy bude [172] clovekom, a bude sa len učif’, aby mohol tie móci ludskéj prírody, ktore už má, úplne uživat. Prez jeho široké hrenice, nemá on nádeje, a ani nebude mat’ vólu, prestúpit, poneváč jeho pránie neprevyšuje hranice jeho moci.

     Ježiš jako človek bol príkladom dokonaléj prírody ludskéj na ktorú človečenstvo bude napravené, ale od času jeho vzkriesenia on je príkladom slavnéj prírody božekéj, ktoréj sa tá prestupená Cirkev, pri vzkriesení, zúčastní.

     A ani, z drujéj strany, namáme prejst na krajný, protiv, a predpokladat, že týto zvláštné sluby o tejto božskéj prírode, duchovných telách, atd., sú cielené skrze Boha pre všetko človečenstvo. Pre týchto tie “prevelké a cenné sluby” vyše a nimo tých druhých cenných slubov dané celému človečenstvu. 

     Aby sme mohli spravne rozdelit slovo pravdy, máme pozoruvat, že Svaté Písmo uznává dokonalost prírody u toho “malého stádečka,” a zdokonálenie prírody ludskéj v napravenom svete, jako dve rozdielné veci.

     A ani, z drujéj strany, namáme prejst na krajný, protiv, a predpokladat, že týto zvláštné sluby o tejto božskéj prírode, duchovných telách, atd., sú cielené skrze Boha pre všetko človečenstvo. Pre týchto tie “prevelké a cenné sluby” vyše a nimo tých druhých cenných slubov dané celému človečenstvu. 

     Aby sme mohli spravne rozdelit slovo pravdy, máme pozoruvat, že Svaté Písmo uznává dokonalost prírody u toho “malého stádečka,” a zdokonálenie prírody ludskéj v napravenom svete, jako dve rozdielné veci.

     Ked Boh stvoril anjelov, on zajiste chcel, aby nima ostali večne, a tiež tak s ludmi, každý súc dokonalý na svojom stupňi. Aspoň Svaté Písmo nezpomíná žiaden iný ciel. Tak jako v nedušných stvorení je krásná a nekonečná rozličnost, tak aj v živých a rozumných tvoroch rozličnost v dokonalosti je možná. 

     Každé stvorenie v jeho dokonalosti je slavné; ale, jako Pavel hovorí, sláva nebeských je iná sláva, a sláva zemských je zase iná a rozdielná sláva.

Spirit beings can be present, yet invisible.

Elisha's Servant
saw Angels in Chariots

Spirit beings can assume human forms.

An Angel Appeared to Gideon

     Po prvé, anjeli móžú bty a často sú prítomný ale neviditedlný. “Anjel Pána prebýval s tyma, ktorý sa neho bojá” a “Či sú to neni pomocný anjeli, poslaní pomahat tým, ktorý sú dedičmy spasenia? (Žalm. 34:7; Žid. 1:14.) Či oni pomahali viditedlne alebo neviditedlne? Neomylne neviditedlne. Eliša bol obklúčený 

     Po druhé, anjeli móžú vziat na seba podobu ludí, a ukázat sa, jako ludia. Pán a dvá anjeli tak sa predstavili Abrahámovy, ktorý pripravil večeru pre nich, a ktorú oni zjedli. Najprv myslel Abrahám, že sú to traja ludia, a až ked sa oni strojili odíct, on našiel, že ten jeden bol Pán, a tí druhý dvaja anjeli, ktorý potom išli do Sodomy, a oslobodili Lota. (Gen. 18:1, 2.) 

     Jeden anjel sa ukázal Gideonovy, jako človek, ale neskór dal seba rozoznat’. Jeden anjel sa ukázal otcovi a matke Samsona, a oni mysleli, že je človek, kým vstúpil na nebe v plameni oltára.—Sudc. 6:11-12; 13:20.

Saul of Tarsus

"At midday, O King, I saw in the way a light from heaven, above the brightness of the sun, shining round about me and them which journeyed with me.    And when we were all fallen to the earth, I heard a voice speaking unto me, and saying in the Hebrew tongue, Saul, Saul, why persecutest thou me?    It is hard for thee to kick against the pricks." Acts 26:13,14

     Pre ním padol Daniel jako mrtvý. (Dan. 10:6, 10, 15, 17.) Tarsuský Saul podobne uzrel slavné telo Kristové svietiac nad svelto slnka na poledne. Saul oslepol a padol na zem.

     Tak daleko sme našli, že duchovné tvory sú naozaj slavné; ale že sú, výjmúc skrze otvorenie očí, aby jich videli, alebo ked sa oni ukážú telesne jako ludia, pre ludí neviditedlné. Toto najdeme pojistené, ked skúmáme dálej podrobnosti týchto zjevení. Saul videl Pána sám, aludia s ním cestujúcí počujúc has, nevideli nikoho. (Skutk. 9:7.) 

     Ludia, ktorý boli so Saulom, nevideli to slavné tvora, ktoré on opisuje, ale velký strach jich napadol, a oni ušli a skryli sá. A zase toto slavné tvora ohlásilo, “Knieža královstva [175] Peržov protivil sa mne prez dvadcat jeden dní.” (Dan. 10:13.) 

    Či Daniel, tak velmi oblúbený skrze Pána, padol jako mrtvý pred týmto jedným,m ktorému protivilo sa knieža Peržie prez dvadcat jeden dni? Jako je to? Azjiste sa on neukázal v sláve tomu kniežatu. Nie; on alebo bol neviditedlne s ním, alebo sa mu predstavil jako človek.

     Náš Pán, od času jeho z mrtvých vstánia, je duchovný tvor; tak teda má mat tú samú moc, jako sme videli u anjelov opísanú. A je tomu tak, jako budeme videt viac úplne v jednom nasledujúcom odseku.

     A táto zvláštná vlastnost plánu božieho má ten zvláštný ciel aby týto, jako poverenci Boží, pripravili týchto na to velké budúcé dielo napravenia všetkých vecí.

     Skúmajme teraz tie výrazy

Smrtedlnost a nesmrtedlnost.

     Uvidíme, že jejich opravdový význam je v úplnom súhlasé s tým, čo sme zkusili v porovnaní svedoctva Biblie ohladom ludských a duchovných tvorov, a nebeských a zemských slubov. Týmto slovám obyčajne pripisujú velmi neistý význam, a chybné mienky o jejich význame spravia chybné pochopy o vecách z ktorými sú spojené.

“Smrtedlnost” značí stav možnosti smrti; nie ten stav smrti, ale jeden stav v ktorom smrt je možná.

“Nesmrtedlnost” značí stav nemožnosti smrti; nie len jeden stav slobodný od smrti, ale stav, v ktorom smrt je nemožnost.

There is confusion on mortality and immortality.

     Oni tak rozumujú že keby bol býval nesmrtedlný, Boh by nebol hovoril: “a ten den, na ktorý budeš jest z neho, zajiste umreš”; lebo je nemožné pre jedno nesmrtedlné stvora umret. 

     Je to cele logické. Z druhéj strany, hovoria oni, keby bol býval smrtedlný, v čom by bola tá hrozba trestu “Zajiste umreš”; lebo ked smrtedlný (dla jejich chýbnéj mienky) itak by nebol mohol újst smrti?

     Mal on život v plnéj a dokonaléj miere, ale nie stálý život. Jeho život bol udržiavaný; skrze každý strom Raju, okrem toho jednoho zakázaného; a tak dlho, kým on pokračuval v poslušnosti a v súhlase s jeho Stvoritelom, jeho život bol istý—á udržuvácé živle mu neboli odtianhnuté. Tak vidíme, že Adam mal život; a smrti mohol vyhnút, ale on bol v takom stave, v ktorom smrt bola možnostou—bol smrtedlný.

     Jemu bolo slúbené, že bude požívát tie požehnánia, ktoré vtedy mal, dokial bude poslušný, a bolo [177] mu hrozené, že utratí všetko a umre, jestli bude neposlušný. Je to falošné vykladanie slova smrtedlný, čo uvedie ludí všeobecne ku tej mienke, že všetky stvorenie, ktoré neumrú, sú nesmrtedlné. 

     A preto oni do tejto triedy uhrnú nášho nebeského Otca, nášho Pána Ježiša, anjelov a celé človečenstvo. Toto je ale omyl; to velké množstvo člosvečenstva, vykúpené od pádu, taktiež anjeli nebeský, budú všdy smrtedlný. 

     Bárs v stave dokonalosti a požehnánis, oni vždy budú mat tú smrtedlnú prírodu, ktorá móže upadnút v smrt, v tú odmenu hriechu, jestli by zhrešili. Istota a stálost jejich jestvuvánia bude pod podmienkámy, tak jako to bolo s Adamom, poslušnosti ktomu všemúdrému Bohu, ktorého spravedlivost, láska a múdrost, aktorého moc spravuvat všetky veci ku dobrému tích, ktorý milujú jeho a slúžia jemu, bude ukázaná skrze jeho zachádzanie z hriechom v prítomnom čase.

Satan is to be destroyed, which proves that angels are mortal.

     Nie len že máme dókazy, že nesmrtedlnost je vlastnost len prírody božskéj, ale máme dókazy, že anjely sú smrtedlný, v tom fakte, že Satan, ktorý bol volakedy jejich hlava, má bty zničený. (Žid. 2:14.) To, že on móže byt zničený, dokazuje, že anjeli, jako trieda, sú smrtedlní.

"The soul that sinneth, it shall die."

     Ale slovo Božie ujistuje nás, že on sa postaral, aby takéto zvečnenie hriechu a hriešníkov nebolo možné; že človek je smrtedlný, že plný trest volného hriechu proti úplnému svetlu a vedomosti, nebude život večného trápenia, ale druhá smrt. “Duša, ktorá zhrešila, umre.”

“Kdo si ti, ktorý Bohu odmlúváš?”
Rim. 9:20.

     Je to chybná mienka niektorých, že žiadá to spravedlivost, aby Boh nerobil rozdielu v udelení jeho milostí medzi jeho stvorením; a že ked jednoho povýší na vysoké postavenie, dla spravedlivosti musé to urobit so všekýma, jestli len sa neukáže, že niektorý utratili jejich právo, v ktorom páde oni správne sú postavení na nižší stav.

     A aby sme ešte délej išli, jestli niektorý ludia majú byt povýšený a účastný prírody božiej, tak všetci ludia musia byt povýšený na ten samý stav. A prečo by sme to netiahli ešte dálej, a použili ten istý zákon vyvynutia pri stvorení zvierat a chrobákov a tvrdit, že poneváč sú oni všetky Božie stvorenia, [179] oni konečne musia dohiahnút ten najvyššý stupen jestvuvánia—tú prírodu božiu? 

     To je ohavné, ale práve tak rozumne nasleduvané, jako bárs ktoré druhé nasledovánie je z tohoto predpokladaného stanoviska.

     Všetká príroda, či dušná či brezdušná, ukazuje nám slávu a rozličnost moci a múdrosti božiej. A tak jako “Nebesá ukazujú slávu Boha, a oboha dielo ruky jeho” v zázračnej rozličnosti a kráse, ešte vo vatšej miere poukážú jeho rozumné stvorenia v rozličnosti tú vyššiu slávu moci jeho. 

     Tak my nasledujeme, z výslovného učenia Slova Božieho, z rozumu a z podobných prípadov v prírode.

     A naozaj, aj tak kráktký život by bola milostou. Je tolen jeho milost, že vóbec jestvujeme, o čo vatšia milost je to navrátenie toho života, ktorý sme ráz utratili skrze hriech.

     Patrí sa teda pre všetky jeho rozumné stvory, prijat z vdačnostou všetko, čo Boh nám dá. Každý iný duch zaslúží zatracenie, a po vytrvaný, poníženie a zničenie. Človek nemá práva chcet sa stat anjelom, lebo nebol nikdy na to povolaný; a ani anjel nemá práva chcet dosiahnút prírodu božiu, lebo mu to nikdy nebolo núkané.

“Kdokolvek povýší seba, bude ponížený; a ten kdo sa poníži, bude povýšený” (Luk. 14:11) ale nie potrebne na najvyššý stupeň.

Abraham

     Istý stupen pravdy dla našej mienky, je v každom z týchto pohladov. Vyvolenie zo stránky Boha, je výraz jeho volby pre istý ciel, úrad alebo stav. Boh zvolil, aby niektorý z jeho stvorení boli anjeli niektorý ludia, druhý zase zvery, vtáci, chrobáci, atd., a niektorý aby mali jeho vlastnú božiu prírodu. 

     A bárs Boh všetkých, ktorých zvolí ku prírode božiej, zvolí dla istých podmienok, predci nemóžeme tvrdit, že týto zvolený to viac zaslúžia, než iný; lebo je jedine jeho milost, že bárs ktorý tvor jestvuje na bársktorom stupni.

Hath not the potter power over the clay?

     Žiadon nemá práva rozkazuvat Bohu. Ked on zriadil zem, a ked on nestvoril ju na darmo, ale chcel, aby bola obývaná skrze napravených, dokonálých ludí, kdo sme my, aby sme sa protivili Bohu, a povedali, že je to neprávost, že on nezmení jejich prírodu a nespraví jich účastnýma duchovnéj prírody, takéj, jako anjelov, alebo jeho vlastná božská príroda je? 

     O čo peknejšie je to, ponížene sa priblížit ku Slovu Božiemu, a “zpýtat” sa ohladom vecí budúcích, jako “rozkázat,” že on musí previest naše mienky? Pane, zdrž tvojích služebníkov od priestupných hriechov, a nepripust jím opanuvat nás. Žiadné z dietok Božích, veríme, by vedome nerozkazuval Pánu; a predci kolký jako lahko a nevedome upadnú do tejto chyby.

     Pavel hovorí, že prvý človek (ktorý bol príklad že jaké to pokolenie bude, ked zdokonalené) bol z [182] hliny, zemský; a jeho potomci, vyjmúc Cirkev Evanjeliumu, pri vzkriesení ešte vždy budú zemský, ludský, prislúchajúcí zemi. (1 Kor. 15:38, 44.) 

     Dávid vyhlasuje, že človek bol spravený len máličko nižši, než anjeli, a bol korunuvaný zo slávou, ctou a pánstvom, atd. (Žalm. 8:4-8.) A Peter, náš Pán, a všetci proroci, od počiatku sveta, tvrdia, že pokolenie ludské bude napravené ku tej slavnéj dokonálosti, a bude mat zase panstvo nad zemou, jako mal jeho zastupca, Adam.—Skutk. 3:19-21.